V sezóne 2020/21 sme sa vplyvom viacerých okolností prihlásili iba do 2. slovenskej futsalovej ligy, ktorá sa však neodohrala. Najväčšie bremeno priniesť Košice späť na futsalovú mapu tak mali naše juniorské tímy.
Podpor Pohyb Košice malo zastúpenie v oboch juniorských súťažiach do 17 aj 20 rokov. Kým naši najmladší iba spoznávali základy hry a dôraz sa nekládol na výsledky, „20-ka“ mala ciele len tie najvyššie – získať titul.
Štvrťfinálové kolo „20-ky“ rozdelilo 10 tímov do dvoch päťčlenných skupín. V konkurencii Levíc, Makroteamu Žilina, Lučenca a Nových Zámkov sme obsadili postupové druhé miesto. Najlepších šesť tímov si zmeralo v semifinálovom kole sily v dvoch trojčlenných skupinách. My sme tú svoju s dvomi žilinskými tímami vyhrali, čo nám zabezpečilo okrem postupu do finálového turnaja aj pozíciu favorita.
Final Four nám prinieslo prekážku v podobe bratislavskej Pineroly. Šťastena nám priklonená nebola, šance sme zahadzovali jedna radosť, výsledkom bol až penaltový rozstrel po remíze 1:1. V štvrtej sérii mohol rozhodnúť Kuruc, v piatej Bačo, paradoxne však zlyhali tí najskúsenejší. Po siedmich sériách sa napokon tešil súper. V boji o tretie miesto sa ukázala únava v kádri a po prehre 1:2 po predĺžení si bronz vybojovali sympaticky hrajúci mladíci Makroteamu Žilina. Titul po ďalšej penaltovej dráme putoval do Nových Zámkov. Nám okrem zemiakových medailí ostali len oči pre plač.
„Počas celých troch turnajov bolo vidieť zlepšenie od zápasu k zápasu. Na chalanoch bolo vidieť obrovskú chuť víťaziť a kolektívny duch. Najväčšia škoda pre nás bola semifinále, kedy sme takticky odohrali jeden z najlepších zápasov. Vypracovali si množstvo vyložených šancí, ktoré sme dokázali pretaviť len do vyrovnávajúceho gólu. Penaltový rozstrel bola už len lotéria, ktorá nám zobrala vietor z plachiet, a bolo to vidieť v boji o bronz. Sklamanie z nepostupu do finále bolo citeľné, súper nás zlomil až na konci predĺženia a my sme obsadili nepopulárne štvrté miesto,“ zhodnotil tréner Anton Brunovský. „Chlapcom patrí môj obdiv, v riadnom hracom čase neprehrali ani zápas a ukázali veľký potenciál. Ja osobne verím tomuto kolektívu, že v budúcnosti ukáže svoju silu, a hlavne v to, že dokážeme byť úspešní. Budujeme komunitu ľudí nie len pre športový klub, ale aj mimo športového zápolenia. Vyhrávame a prehrávame všetci spoločne. Keď prichádzame o víťazstvo, nepríďme aj o lekciu. To bude pre nás v budúcnosti dôležité, aby chuť po víťazstvách zostala a aby sme sa z prehier dokázali čo najrýchlejšie otrepať a poučiť.“
Semifinále:
Podpor Pohyb Košice – Pinerola 1994 Bratislava 1:2 po penaltách
gól PPKE: Kuruc
Zápas o 3. miesto:
ŠK Makroteam Žilina – Podpor Pohyb Košice 2:1 po predĺžení
gól PPKE: Kušnír
1. MŠK Mayerson Nové Zámky
2. Pinerola 1994 Bratislava
3. ŠK Makroteam Žilina
4. Podpor Pohyb Košice
Najväčší pokrok spravili jednoznačne naši benjamínci z tímu do 17 rokov. Chýbajúce skúsenosti prevyšovala chuť sa učiť. Vďaka vedeniu trénera Mareka Kušníra bolo vidieť pokrok každým tréningom. Prvé postupové kolo nám ešte nevyšlo, keď sme Lučencu podľahli 2:6, no keďže sa iný súper nedostavil, oba tímy postúpili na Final Four.
Práve tam zažila značka Podpor Pohyb jeden zo svojich najväčších úspechov. Hoci sme do semifinále proti MŠK Žilina nenastupovali v pozícii favorita, bojovný výkon priniesol víťazstvo. Hráči ukázali, ako vedia na ihrisku nechať srdce.
„Chlapci predviedli veľmi zodpovedné výkony od brankára Kuruca až po posledného hráča v poli a na striedačke. V semifinálovom zápase stalo pri nás šťastie, keďže sme postúpili po penaltovom rozstrele,“ priblížil Kušnír, ktorý si popri vlastných reprezentačných povinnostiach vyskúšal aj úlohu trénera. „Úloha trénera bola pre mňa nová, ale snažil som sa s ňou vysporiadať a využiť skúsenosti, ktoré som nadobudol počas mojej stále aktívnej kariéry. Keďže po skončení kariéry by som sa rád venoval trénovaniu, beriem to ako dobrý odrazový mostík a výbornú skúsenosť.“
Vo finále sa už ukázala skúsenosť a zohratosť súpera. Makroteam Žilina, ktorý len pár dní predtým získal s rovnakou zostavou bronz v staršej kategórii, nedopustil ďalšie prekvapenie. Aj napriek prehre 0:2 sme si domov odniesli strieborné medaily a výrazne predbehli očakávania.
„Do finálového zápasu sme nastupovali odhodlaní potrápiť aj Makroteam. Hoci sme bojovali o každú loptu do poslednej minúty, žilinské mužstvo predvádzalo najkrajší futsal na finálovom turnaji. Všetci naši hráči predviedli výborné výkony. Myslím si, že máme na čom stavať aj do budúcnosti. V mojom mene by som sa chcel poďakovať všetkým hráčom i funkcionárom klubu, tak isto organizátorom. V takomto náročnom období pre šport zorganizovali kvalitné turnaje a podporili mladých hráčov v ich rozvoji,“ zhodnotil na záver Kušnír.
Perfektná robota s mládežou spojená s bojovnosťou a chcením bez povšimnutia neostala. Už o pár dní pozvánka do reprezentačnej „17-ky“ potešila Riša Slaninu, ktorý sa predstavil v domácom dvojzápase proti Francúzsku. Do Portugalska s reprezentačnou „19-kou“ odleteli Belenyesi a Matis. Táto trojica by mohla byť pre všetkých skvelým príkladom, ako sa dá s futsalom precestovať svet. Veríme, že už onedlho sa k ním pridajú aj ďalší.
Semifinále:
Podpor Pohyb Košice – MŠK Žilina FUTSAL 2:1 po penaltách
gól PPKE: Forrai, rozhodujúcu penaltu premenil Slanina
Finále:
Podpor Pohyb Košice – ŠK Makroteam Žilina 0:2
1. ŠK Makroteam Žilina
2. Podpor Pohyb Košice
3. MŠK Žilina futsal
4. Mimel Lučenec
