Vynikajúca turnajová premiéra

Naša turnajová premiéra bola vynikajúca.

A to doslova. Od začiatku až do samého konca sme mohli vidieť ambiciózne výkony od novej iskry košického futsalu, ktorá si v sobotu (15.8.2020) bez prehry odniesla prvenstvo z turnaja Vova Cup 2020. Náš hladný, mladý a perspektívny tím bol doplnený o skúseného ostrostrelca a reprezentanta v “bratskom” športe futsalu, malom futbale, Maroša Sasáka. Práve on tvoril hlavný útočný dvojzáprah s Vojtom Turekom – futsalovým legionárom z druhej navyššej talianskej súťaže. Toto duo bolo skvelo dopĺňané našimi troma hviezdičkami Kofčákom, Bačom a Kurucom. Týchto mládežníckych reprezentantov si náš tréner Richard Bačo stiahol spoločne s brankárskym esom Kušnírom spod Urpína z Bystrickej MIBY naspäť do ich košickej liahne.

Naskrz ťažkému vstávaniu po piatkovom večeri sme v sobotu vybehli na umelý trávnik a s miernym časovým odklonom sme počuli prvý hvizd rozhodcu. Proti nám nastúpil mladý a neskúsený tím, ktorý ako prvý pocítil silu nášho kádra. Chlapci z Kerestúru bojovali hlava – nehlava, no náš kvalitne namazaný futsalový stroj zastaviť nedokázali. Celé bombardovanie načal neskorší najlepší strelec turnaja Vojto Turek, ktorý už do konca prvého polčasu oslavoval hattrick. K nemu sa ešte v prvej desaťminútovke pridali mladí vlci Bačo s Trojanom. V druhej polovici bolo z oboch strán zjavné, že tempom sa to bude viac podobať okresnému futbalu ako finále Ligy majstrov. Chlapci možno pustili plynový pedál, no gólový inštinkt ostal rovnaký. Postupne sa do tempa dostával aj skúsený Sasák, ktorý sa v rýchlom slede presadil dvakrát. Nasledoval ho svojím druhým gólom v zápase Bačo a napokon brankár Kerestúru vyťahoval ešte jednu delovku od Tureka, pre ktorého to bol štvrtý gól v zápase. Boli sme tesne pred bránami dvojciferného výsledku, no dôležitejší bol zisk prvých troch bodov v päťčlennej skupine. Počas štyridsaťminútovej prestávky sme sa snažili nájsť aspoň kúsok chládku pred neustále pražiacim slnkom.

Ani sme sa nenazdali a rozhodca nás opäť volal na ihrisko k nášmu druhému duelu. Na opačnej strane ihriska stála „domáca“ Vakatanka, od ktorých sme čakali najtuhší odpor zo všetkých protivníkov z našej skupiny. Zdanie tentokrát neklamalo a po ďalšom góle Tureka na tomto turnaji sme si do druhého polčasu vypracovali len jednogólové vedenie. V zadných radoch to horelo celú prvú ďesaťminútovku a po nešťastnom odkope brankára Kušníra súper na začiatku druhého polčasu kuriózne vyrovnal. Napätie bolo citeľné v oboch táboroch, čomu naznačoval extrémne vysoký počet faulov a občasné hádky medzi hráčmi oboch tímov. Tento spôsob hry nám zjavne nevyhovoval a po našom bezzubom tlaku sa súper z ojedinelej šance radoval druhýkrát. Už takmer istú prehru nám zvrátil v posledných sekundách Bačo, ktorý loptu odpratal do siete po strele Kuruca. Strata bodov, na ktorej vine nebola fyzická nepripravenosť, ale tá mentálna.

Pätnásťminútová pauza nám padla vhod a po tejto krátkej mentálnej očiste sme nastúpili potretíkrát na zelenú plochu. Po streleckých suchotách v druhom zápase si renomé napravila naša útočná puška Turek, ktorý strelil v astronomicky rýchlom čase hattrick, v poradí už druhý. Do streleckej listiny sa neskôr zapísal aj Bačo a Sasák, druhý menovaný dokonca dvojnásobne. Mierne poľavenie v obrane nás opäť stálo čisté konto a súper sa k záveru dvakrát presadil. Opäť sme boli na víťaznej vlne, no tentokrát sme boli odhodlaní sa na nej udržať.

V poradí štvrtý a zároveň posledný zápas skupinovej fázy sme zvládli na výbornú. Teda takmer. Hoci to bola jednoznačná jazda, opäť sme nepodržali našu brankársku stenu Kušníra, ktorý tri razy vyťahoval loptu zo siete. Našťastie naši strelci boli dvakrát takí produktívni a napokon sa k strelcom dopísali aj nové mená, konkrétne Kuruc, Fedor, Kofčák a prekvapivo – neprekvapivo to spadlo aj nášmu „shot-stopperovi“ Kušnírovi. K nováčikom sa pripojil svojím druhým gólom skvelo hrajúci Trojan a doplnilo ho svojím deviatym gólom naše strelecké eso Turek. Skupinovú fázu sme ukončili prvenstvom so ziskom desiatich bodov.

Teraz sa pre nás začína turnaj...

V štvrťfinále sme narazili na v poradí štvrtého zo skupiny B, a to bol tím Kalčo. Kvalitatívne veľmi podobný súper našim protivníkom zo skupiny A. Cez tento zápas sme presvišťali ako býk skrz červenú šatku a ukotvili si tak miestenku v semifinále tohto turnaja. Kalču vystrieľala polovicu gólov naša nekonečne sa opakujúca ofenzívna linka Sasák-Turek, ako to už bolo na tomto turnaji vo zvyku. K ním sa pridal Kuruc, Fedor a Bačo.

Cenu "bizár turnaja" si avšak jednoznačne zaslúži naše semifinále.

Prekvapenie turnaja Bombardéry sa po našom štvrtom góle v šiestej minúte rozhodli, že s nami nemá zmysel hrať a predčasne ukončili zápas. Takýto jav sa často nevidí. Na prekvapenie všetkých si tento tím odviezol bronz po výhre v dueli o tretie miesto.

Po tejto zaujímavej skúsenosti sme sa mohli plne koncentrovať na nášho finálového súpera, Feyenoord, ktorý celý turnaj prešiel ako nôž maslom. V semifinále si poradil aj s Vakatankou po penaltovom rozstrele, a tak sa na ihrisku č.1 pripravovalo veľkolepé finále. Hráči oboch tímov sa veľmi dobre poznajú z hál a miniligového prostredia, čiže pre nezaujaté oko diváka to bol šláger dňa. Po nervóznom štarte sme sa chytili dlhšej strany lana gólom Sasáka. Do polčasu sa stav nemenil, čo znamenalo nádhernú bitku o prvenstvo v druhom polčase. No opak bol pravdou. Súperovi sme nedali ani centimeter ihriska a po výstavných góloch Kofčáka a Tureka bolo de facto po zápase. K týmto dvom sa v druhom polčase pridal Trojan, Sasák a najlepší strelec turnaja Turek, ktorý naše gólové hody na tomto turnaji začal a aj ukončil. Zvíťazili sme finále 6:1 a mohli sme začať krátke oslavy triumfu na Vova Cupe 2020.
 
Hoci to bol pre náš klub prvý krst ohňom, ukázal nám, že je tu kvantum kvalitných perspektivných futsalistov, ktorí si zaslúžia kvalitné zázemie v našej metropole Východu.
-8-