V piatok 3. mája sa na palubovke Lučenca rozbehla finálová séria Niké Futsal Extraligy. Nevstupovali sme do nej z pozície favorita, práve naopak. Tlak bol na strane domácich, ktorí suverénne ovládli základnú časť. Po remíze v Starej jazdiarni v základnej časti sme však cítili, že bez šance nie sme ani my.
V náš neprospech hrala výrazná únava. Po dramatickom priebehu sme si postup cez semifinále proti Leviciam museli vybojovať až v treťom zápase, v ktorom sme si v utorok museli siahnuť na dno síl. Priestor na regeneráciu neostal veľký, viacero našich hráčov nebolo v ideálnom fyzickom stave, no vo finále už neexistujú výhovorky. Motivácia bola výrazne vyššia ako akákoľvek únava.
Dôležitosť zápasu bola obrovská, v úvode začali obe mužstvá opatrnejšie. Pološance na oboch stranách likvidovali brankári. Najväčšiu šancu mal Terpaj, v nájazde dvoch proti nikomu nedokázali s Yoselom prekonať Olinhu. Skóre sa podarilo otvoriť domácim Lučenčanom v 9. minúte. Vysokú loptu od Washingtona si našiel Leovski a nezaváhal. Podarilo sa nám však rýchlo vyrovnať. V 13. minúte sme využili pri rozohrávke aj brankára Obermana, následne si Marton vymenil loptu s Kurucom a vyrovnal. Následne však prišla silná dvojminútovka Mimelu, keď sa najprv v 14. minúte presadil Leovski a následne v 15. minúte aj Washington. My sme svoje šance nevyužili, a tak sme do šatní odchádzali s dvojgólovým mankom.
Dôležitý bol z nášho pohľadu úvod do druhého polčasu. Prípadný štvrtý gól by pravdepodobne definitívne pochoval naše nádeje, no zníženie by nás vrátilo do zápasu. To sa potvrdilo hneď v 21. minúte. Po neprehľadnej situácii v predbránkovom priestore po Martonovej strele dotlačil loptu do siete aj s prispením šťastia Kuruc. Prebrali sme momentum na svoju stranu, za perfektnej podpory našich fanúšikov sme boli domácim viac ako vyrovnaným súperom. Vypracovali sme si niekoľko dobrých šancí, hrali sme aktívne. V 29. minúte vyrovnal Jean Salas a začínalo sa odznova. Cítili sme šancu, no nemohli sme zabúdať na obranu, najmä na nebezpečného Molera a rýchleho Washingtona. Šachová partia o to, kto urobí rozhodujúcu chybu, spoznala svojho hrdinu až v 37. minúte. Bohužiaľ, bol ním domáci Juan Molero, ktorý po Leovskeho prihrávke trafil presne do šibenice. Neostávalo nám nič iné, len vyskúšať vabank s piatimi hráčmi a prázdnou bránou, ten nám ale nevyšiel. Do prázdnej brány upravil na konečných 5:3 najlepší hráč prvého finále Washington.
Nič však nie je stratené. Zbrane určite neskladáme a koncentrácia je sústredená už na druhý zápas. Ten odohráme doma, v Starej jazdiarni. Ako sa už mnohokrát v tejto sezóne ukázalo, v našej hale sa nehrá ľahko nikomu, na čo sa budeme spoliehať aj v utorok 7. mája. Výkop je na programe o 19:00. Pre košický futsal je to významný zápas, v ktorý sme všetci počas celej sezóny dúfali, preto veríme, že spoločne vytvoríme divácky rekord a pripíšeme si prvé víťazstvo vo finálovej sérii.
Mimel Lučenec 5:3 Podpor Pohyb Košice (1. z.)
9., 14. Leovski, 15., 40. Washington, 37. Molero – 13. Marton, 21. Kuruc, 29. Salas
Foto: fb Mimel Lučenec a mesto Lučenec