Niekedy stačí jedno náhodné rozhodnutie trénera alebo neodbytné pozvanie od kamaráta, aby sa úplne zmenil smer športového života. Tomáš Buzsek je živým dôkazom toho, že tie najlepšie veci prichádzajú vtedy, keď im otvoríme dvere – hoci aj s miernym váhaním kvôli vysokej škole. Dnes si už košickú futsalovú scénu bez tohto charizmatického brankára vieme predstaviť len ťažko. Do brány sa postavil „na záskok“ ako malý chlapec a odvtedy v nej ostal, aby svojimi reflexmi a pokojom dodával istotu spoluhráčom v tíme Podpor Pohyb Košice.
Tomáš nám s jemu vlastnou skromnosťou poodhalil svoje futsalové začiatky, spomienky na prvé ligové body, ale aj to, čo pre neho znamená rodina a prečo je preňho najväčším životným víťazstvom narodenie syna. Je to pohľad do sveta muža, ktorý v 36 rokoch dokazuje, že sny sa plnia v každom veku, ak máte správne nastavenú hlavu a srdce na pravom mieste.
Ako si sa dostal k futsalu a čo ťa priviedlo k rozhodnutiu postaviť sa medzi tri žrde?
K futsalu ma asi pred trinástimi rokmi priviedol Matúš Hudák, ktorý spolu so svojím bratom založil mužstvo do 2. mestskej ligy v Košiciach a potrebovali brankára. Zo začiatku som ponuku odmietal kvôli vysokej škole, ale nakoniec som súhlasil a doteraz to neľutujem. Zišla sa tam výborná partia a už v prvej sezóne sa nám podarilo ligu vyhrať a postúpiť do 1. mestskej ligy.
Pamätáš si svoj prvý kontakt s futsalovou loptou alebo prvý zápas? Aký to bol pocit?
Prvý kontakt s futsalovou loptou bol pravdepodobne práve pri začiatkoch v mestskej lige. Futsal ma vtedy začal veľmi baviť a užíval som si každý jeden zápas.
Skúšal si predtým aj inú pozíciu, alebo si vždy vedel, že patríš medzi tri žrde?
Keď som ako malý začínal s veľkým futbalom, hrával som na pozícii útočníka. Všetko však zmenil jeden zápas, keď nám neprišiel brankár a tréner rozhodol, že pôjdem do brány ja. Nejako ma to tam chytilo a odvtedy som už chytal len v bráne.
Pamätáš si na nejaký zápas v drese Podpor Pohyb Košice, na ktorý nikdy nezabudneš?
Pamätám si na všetky zápasy, v ktorých som nastúpil za Podpor Pohyb. Každý je svojím spôsobom nezabudnuteľný – či už môj debut proti Lučencu, alebo domáci zápas, tiež proti Lučencu, keď sme ich remízou 4:4 obrali o prvé body.
Keď máš voľný čas mimo futsalu, čomu sa najradšej venuješ? Máš aj iné športy alebo koníčky?
Voľný čas, keď práve nepracujem, sa snažím tráviť najmä doma s rodinou. Chodím cvičiť do posilňovne a keď je vhodné počasie, ideme s manželkou a deťmi na bicykel. Rád si vypočujem dobrú hudbu alebo pozriem dobrý film, pri ktorom si viem oddýchnuť.
Kto je tvoj futsalový alebo brankársky vzor a prečo?
Konkrétny vzor vo futsale nemám, ale vo veľkom futbale to boli Peter Schmeichel a Iker Casillas.
Čo je podľa teba najdôležitejšia vlastnosť, ktorú musí mať top brankár?
Myslím si, že je toho viac – koncentrácia, reflexy, rozohrávka, čítanie hry aj mentálne nastavenie.
Čo považuješ za svoj najväčší úspech doteraz?
Najväčším úspechom je pre mňa narodenie syna. Zo športového hľadiska je to asi to, že som dostal v 36 rokoch príležitosť dostať sa do mužstva.
Ak by si mohol na jeden deň zažiť akýkoľvek nezvyčajný alebo adrenalínový zážitok, čo by to bolo?
Nad tým som asi nikdy veľmi nerozmýšľal, ale možno by som si chcel vyskúšať bungee jumping.
Na záver, fanúšikovia vás podporujú v každom zápase. Čo pre teba znamená ich podpora a aký odkaz by si im chcel poslať?
Od fanúšikov ide z tribún veľká podpora pre celé mužstvo, a preto sa snažíme v každom zápase odovzdať maximum. Patrí im veľká vďaka za atmosféru, ktorú dokážu v hale vytvoriť.
Tomáš Buzsek je dôkazom, že futsal nie je len o číslach na svetelnej tabuli, ale najmä o komunite, priateľstve a pokore, s ktorou človek pristupuje ku každému zápasu. Či už ide o veľké víťazstvá proti favoritom, alebo o vzácne chvíle strávené s rodinou, Tomáš si zachováva nadhľad muža, ktorý presne vie, kde sú v živote tie skutočné hodnoty. Jeho cesta pripomína, že dvere k športovým snom sú otvorené v každom veku, ak má v sebe človek dostatok trpezlivosti a úprimnej vášne.
Práve táto súdržnosť a energia, ktorú v hale cítiť, robí z košického futsalu niečo špeciálne. Tomáš svojím prístupom potvrdzuje, že v Podpor Pohyb má každý svoje dôležité miesto – či už v zápasovom nasadení priamo na palubovke, alebo v dôležitej podpore z lavičky, kedy je hráč kedykoľvek pripravený zasiahnuť do hry a pomôcť mužstvu. Je to svet, kde sa oplatí bojovať za spoločný cieľ a kde každý moment strávený v tíme odovzdáva maximum pre spoluhráčov aj fanúšikov.
