Dávid Kuhajdík patrí medzi nové tváre v tíme Podpor Pohyb Košice, no napriek tomu sa rýchlo zaradil medzi stabilných hráčov zostavy. Do klubu prišiel pred touto sezónou po pôsobení v Bardejove, a už vo svojej prvej sezóne v žlto-modrom drese bojuje o titul. Košičania sú momentálne vo finále play-off, a Dávid pevne verí, že tím ešte nepovedal posledné slovo.
V rozhovore prezradil, ako sa dostal k futsalu, čo pre neho znamená hrať po boku svojho otca a čo si váži na podpore fanúšikov. Nechýbajú ani osobné postrehy z jeho prvého zápasu v košickom drese či futsalové ciele do budúcnosti.
Ako si sa dostal k futsalu? Bol to vždy tvoj hlavný šport, alebo si mal na začiatku iné športové ambície?
K futsalu som sa dostal minulú sezónu ako hráč Bardejova. Ako nováčikovia sme mali celkom vydarenú sezónu, keďže sa nám podarilo postúpiť až do play-off. Po jej skončení ma oslovil tréner Bačo, či by som nechcel prísť do Košíc, a ja som dlho neváhal.
Ako zatiaľ vnímaš svoju prvú sezónu v tíme Podpor Pohyb Košice? Čím ťa pôsobenie v tomto klube zatiaľ najviac obohatilo?
Vnímam ju veľmi pozitívne, keďže sme sa dostali až do finále. Dúfam, že sa nám podarí otočiť stav finálovej série a dostaneme Košice tam, kam patria.
Pamätáš si na svoj úplne prvý zápas za Podpor Pohyb Košice? Aké boli tvoje pocity?
Áno, na prvý zápas si veľmi dobre pamätám, pretože som strelil svoj premiérový gól. Tie pocity boli neopísateľné – veľká radosť a motivácia do ďalších zápasov.
Aké je to hrať v jednom tíme so svojím otcom? Vnímaš ho viac ako spoluhráča alebo stále aj ako rodiča na ihrisku?
Už som si na to pomaly zvykol, keďže spolu hrávame už niekoľko sezón aj vo veľkom futbale. Pre mňa je to neopísateľný pocit – nie každému sa podarí hrať po boku vlastného otca, a som za to veľmi vďačný.
Čo si sa od otca naučil priamo počas zápasov alebo tréningov?
Veľa – či už po taktickej stránke, alebo aj hernej. Má skúsenosti, vie mi poradiť a vždy mi chce pomôcť. Za to mu veľmi pekne ďakujem.
Keď máš voľný čas mimo futsalu, čomu sa najradšej venuješ? Máš nejaké iné športy alebo koníčky?
Rád si zahrám hokej, v lete často korčuľujem na kolieskových korčuliach a občas si zahrám aj nejaké hry na počítači.
Máš nejaký futsalový cieľ? Aký?
Určite – ako každý hráč sa chcem dostať čo najvyššie. Mojím cieľom je neustále sa zlepšovať, po taktickej aj hernej stránke.
Teraz trochu na odľahčenie – keby si mohol mať jednu super schopnosť, aká by to bola a prečo?
Určite by to bola superrýchlosť, keďže nepatrím medzi najrýchlejších hráčov. Pomohlo by mi to na ihrisku v mnohých situáciách.
Na záver – fanúšikovia vás podporujú v každom zápase. Čo pre teba znamená ich podpora a aký odkaz by si im chcel poslať?
Znamená to pre nás strašne veľa. Keď nás počas zápasu povzbudzujú, hrá sa nám oveľa lepšie. Chcem im úprimne poďakovať za ich podporu – vážime si to a verím, že ich nesklameme.
Dávid Kuhajdík má pred sebou ešte veľa futsalových výziev, no už teraz ukazuje, že má chuť, pokoru a odhodlanie zlepšovať sa a posúvať ďalej. Spolu s tímom Podpor Pohyb Košice stále bojuje o majstrovský titul a verí, že s podporou fanúšikov sa im podarí otočiť finálovú sériu a priniesť trofej do mesta, ktoré si ju podľa neho zaslúži.
Popri ambíciách a túžbe po úspechu však jeho príbeh ponúka aj jedinečný ľudský rozmer. Nie každý hráč má totiž možnosť nastupovať po boku svojho otca – nielen ako spoluhráča, ale aj ako mentora. Dávid si túto skúsenosť nesmierne váži a priznáva, že je to niečo výnimočné, čo sa nestáva často. V spojení generácií a spoločnej vášne pre futsal sa tak ukrýva viac než len šport. Je to zážitok, na ktorý sa nezabúda – a Dávid ho prežíva naplno.
Tím U20 z Podpor Pohyb Košice zažil výnimočnú sezónu a na jej konci stál zaslúžený majstrovský titul. Jedným z dôležitých článkov tohto úspechu bol mladý hráč Patrik Ftorek, ktorý si spolu so spoluhráčmi vychutnal sladké ovocie tvrdej práce.
V ďalšim rozhovore prezradí, čo preňho znamená zisk titulu, aký má futsalový cieľ, ale aj kam by ako tím U20 cestovali a čo by tam určite nemohlo chýbať, to sa už budúci pondelok o 17:00.
