Vstup do našej druhej extraligovej sezóny sa niesol v znamení viacerých otázok. Nováčikovské nadšenie opadlo, tím opustilo niekoľko dôležitých hráčov, vzdialená hala v Šaci bola pre fanúšikov čoraz menej atraktívna a vrásky na čele vyvolávali aj obavy, či bude šírka kádra dostatočná na to, aby mužstvo zvládlo náročnú sezónu vrátane častých piatkových výjazdov na vonkajšie zápasy. Finančná podpora niekoľkých futsalových zanietencov a milovníkov športu mala cenu zlata, všeobecná nálada by sa ale dala porovnať s tou u našich hokejových kolegov, ktorí tiež prechodne prebývali v malej Crow Aréne.
Niekoľko mesiacov neskôr môžeme konštatovať iba jediné. Katastrofické scenáre sa nenaplnili, práve naopak. Sezónu ako na hojdačke sprevádzalo množstvo úspechov a pádov, šťastných i smutných chvíľ, emócie hrdosti i sklamania. Po záverečnom zápase však prišla zaslúžená odmena. Do posledného miesta zaplnená žlto-modrá tribúna v Šaci skandovala oslavné chorály po hrdinskom výkone vo finále proti úradujúcemu slovenskému suverénovi. Lučencu sme síce v štvorzápasovej bitke podľahli, no vôbec sme nezanechali zlý dojem. Práve naopak, favorita sme potrápili, dokonca sme si vybojovali štvrtý zápas a presťahovanie série späť do Košíc. Malý tím, s ktorým možno veľa ľudí pred sezónou nerátalo, ukázal veľké srdce a tímového ducha. Strieborná medaila je toho dôkazom.
Súpisku čakali vynútené zmeny. Pred sezónou posilnili náš káder Peter Serbin a Erik Lukáč, v jej priebehu sa do zostavy dostali Filip Kis, Miroslav Ivan, Michal Kovačevič, Martin Péchy, Jakub Kofčák, svoju premiéru si odbili juniori Matúš Kuruc, William Leško, Ivan Levický, Patrik Ftorek i Alec Blaga. Všetci menovaní odviedli skvelú robotu, prispeli ku skvalitneniu tréningového procesu a na palubovke nechali v žlto-modrých farbách vždy všetko. Špeciálne vyzdvihnutie si zaslúži 25 gólov Petra Serbina, ktoré mu priniesli okrem primátu nášho najlepšieho strelca aj druhé miesto v tabuľke ligových kanonierov. Viac gólov dokázal streliť len Patrik Zaťovič z Prievidze (30). Okrem čuchu na góly priniesol do tímu veľké množstvo skúseností a spolu s kapitánom „Fidelom“ Hernándezom boli trénerovou pravou rukou priamo na ihrisku, za každého stavu.
Sezónu naštartovala domáca prehra s legionármi posilnenou Prievidzou. Nasledovali výhry s Novými Zámkami a v Žiline, no potom prišla opäť prehra na domácej palubovke proti bratislavskej Pinerole. Zápasy pred našimi fanúšikmi boli práve tou slabinou, s ktorou sa musíme v nasledujúcej sezóne popasovať, viacej bodov sme tentoraz paradoxne zbierali vonku. A boli to práve Bratislavčania, s ktorými sme bojovali o konečné tretie miesto po základnej časti doslova do poslednej sekundy.
Psychickou vzpruhou bola októbrová výhra na horúcej levickej pôde, nadviazať na skvelý výkon sme dokázali vysokými výhrami proti Banskej Bystrici a Komárnu. V novembri vyučoval Lučenec, od ktorého sme si v prvom vzájomnom zápase odniesli sedemgólovú nádielku. Prišiel však znovu skvelý výkon a remíza v Prievidzi, rok sme ukončili víťazstvom v Nových Zámkoch.
Predvianočný čas už tradične patril reprezentačným povinnostiam. Náš klub počas celej sezóny reprezentovalo viacero hráčov naprieč všetkými kategóriami. V „áčku“ sme okrem trénera Richarda Bača mali brankára Richarda Obermana. Ten podal bezchybný výkon proti Nemecku, zatiahol roletu, no stačilo to len na remízu 0:0. Aj bod ale v konečnom hodnotení pomohol našej reprezentácii (s niekoľkými košickými odchovancami) k postupu do elitnej fázy kvalifikácie na majstrovstvá sveta. V 21-ke sa počas roka predstavili na turnaji vo Francúzsku Richard Matis i Marek Kuruc, po semifinálovom triumfe nad domácim výberom im stopku vystavila až vo finálovom predĺžení Argentína. Výber do 19 rokov mal na programe svoju kvalifikáciu na európsky šampionát, v príprave o miesta bojovali Ivan Levický, William Leško, Michal Balint a Patrik Ftorek, do finálnej nominácie sa dostal Samuel Komárek. Postup medzi 8 najlepších tímov kontinentu si však mladíci nevybojovali. Najmladší tím do 17 rokov sa na svoje veľké chvíle ešte len pripravuje, no aj tam máme svoje želiezka v ohni. Okrem spomínaných Ftoreka a Komárka aj Matúš Kuruc, Matúš Pálfi a Michal Fígeľ. Ešte skôr, v netradičnom predsezónnom čase sa uskutočnili aj akademické majstrovstvá sveta študentov vysokých škôl. Náš klub reprezentovali Marek Kuruc, Adam Fedor a Peter Terpaj a domov si priniesli okrem skvelých skúseností aj 8. miesto. Veríme, že tieto príbehy budú motiváciou aj pre ďalších hráčov, ktorí rozmýšľajú, že by okúsili svoje futsalové šťastie. Všetkým menovaným ďakujeme za vzornú reprezentáciu klubu a prajeme ešte veľa medzištátnych stretnutí v najcennejšom drese.
Novinkou v tejto sezóne bol Slovenský pohár, ktorý priniesol po rokoch futsal aj do regiónov, ktoré sa nepredstavujú na extraligovej scéne. V jeho osemfinále sme si museli vydrieť postup cez druholigový Bardejov, no vo štvrťfinále sme v divokej prestrelke nestačili na tím Komárna. Triumf v tejto súťaži si rovnako ako v lige zabezpečili futsalisti Lučenca. Okrem toho sme sa predstavili aj na regionálnej scéne. Prípravu nám pod vedením OZ Futsal Košice spríjemňovala mestská liga, ktorú sme napokon aj vyhrali. Treba však uznať, že viaceré mužstvá ukázali vysokú kvalitu a boli vyrovnaným súperom.
Po vianočnej prestávke pokračoval ligový kolotoč ďalšími zápasmi. Víťazstvo v Bratislave nám zobral najlepší strelec Pineroly, Matúš Kyjovský, iba 30 sekúnd pred záverečným hvizdom a jeden bod sa nám na dlhej ceste domov málil. Prišiel domáci výbuch s Levicami a menšia herná kríza. Lídri a realizačný tím však dokázali vrátiť mužstvo na víťaznú koľaj, v Banskej Bystrici sme vyhrali o gól. Nasledoval silný záver základnej časti. Postupne sme porazili Komárno, Žilinu i dvakrát FTVŠ UK Bratislavu, skloniť sme sa museli len druhýkrát pred Lučencom. Z tretieho miesta sme odolali tlaku tímov pod nami a vstupovali do playoff z lepšej pozície.
Boje vo vyraďovacej časti sú celkom nová súťaž, o čom sme sa museli zo začiatku presvedčiť aj my. V úvode domáceho štvrťfinálového stretnutia s Banskou Bystricou sme prehrávali už 1:4, zbrane sme však nezložili. Skvelé publikum nás hnalo za veľkým obratom, ktorý sme napokon dokonali gólom na 6:5 iba 22 sekúnd pred koncom. Ťažký prvý krok sme chceli potvrdiť v ešte náročnejšom zápase vonku. Drámu rozhodol pred koncom kanonier Serbin a po výhre 3:2 sme teda vyradili Bystričanov najrýchlejším možným spôsobom.
V semifinále sme narazili na už oslabenú Prievidzu. Po odchode ich zahraničných hráčov si to v skvelých súbojoch rozdali rýdzo slovenské zostavy. V Prievidzi sme vyhrali po obetavom výkone 7:4, doma sme si finálovú miestenku už nenechali ujsť a vyhrali sme znovu, tentoraz 6:0. V pamäti fanúšikov ostanú najmä učebnicové priame kopy Sasáka do šibenice hosťujúcej brány.
Do finálovej série sme nastupovali s malou dušičkou, už účasť vo finále bola pre nás splneným cieľom. V prvom zápase sme prehrali 1:5, skóroval len Marek Kuruc. Ten si asi svoje góly nechával práve na playoff, viac ich dal vo vyraďovacej časti len Brazílčan Marcilio z Lučenca. Presadil sa aj v pri domácej prehre 3:6, kedy sme k obratu zavelili priveľmi neskoro, až po tom, čo favorit využil naše slabšie chvíľky. Už-už sa zdalo, že je o všetkom rozhodnuté. Oslavy v Lučenci boli pripravené, tretí zápas mal byť prakticky len formalitou. Opak bol však pravdou. Nezlomný tímový duch a povestné tímové srdiečko priniesli malý zázrak. Po góloch Korčeka, Sasáka a Serbina sme dokázali vyhrať tretí súboj 3:2 a vybojovali si ešte jeden posledný domáci zápas pred vlastnými fanúšikmi. Aj v tom sme viedli 2:0, chvíľu to vyzeralo na ešte väčšie zdramatizovanie finále, no súper hrou v piatich bez brankára otočil nepriaznivý vývoj a vyhral 3:7. Staronový šampión je na svete. Sláva víťazom, česť porazeným.
Aj pohľad na štatistiky je o niečo krajší ako v minulej sezóne. Najproduktívnejším hráčom i najlepším strelcom sa stal Peter Serbin s 25 gólmi a 13 asistenciami. Skvele ho v ofenzíve dopĺňal Maroš Sasák (16 gólov a 15 asistencií), zozadu všetkému šéfoval kapitán „Fidel“ Hernández. V mladej línii ukazoval pravidelne svoju tvorivú činnosť Filip Korček, ktorý sa stal so 16 asistenciami aj najlepším nahrávačom tímu. Azda najväčšie zlepšenie ukázal od minulej sezóny Richard Matis, ktorý sa okrem skvelej činnosti v defenzíve presadil aj 13-krát do siete súpera. Pridal sa aj 14-gólový Kuruc, pred zranením patril k ofenzívnym žihadlám aj Ferko Horník. Zaujímavosťou bolo až 9 gólových asistencií brankára Richarda Obermana, ktorý nám často pomáhal aj svojou rozohrávkou. Citeľná bola v niektorých zápasoch absencia „Jerryho“ Gluchmana vplyvom zranenia, ktorý svojimi šikovnými prihrávkami vie zlomiť aj tú najpevnejšiu defenzívu. Gólovo ho zastupoval Filip Kis, alebo v playoff v skvelej forme hrajúci Dávid Trojan. Snáď nás štatistické okienko poteší rovnako aj o rok v takomto čase.
„Prehra vo finále mrzí, ale celkovo prevláda veľká spokojnosť. V lige pôsobíme len druhý rok a už sme zaznamenali tak veľký úspech. Favorit z Lučenca bol pre nás ešte veľkým sústom, no podarilo sa nám ho potrápiť,“ hodnotil sezónu v rozhovore pre košickú televíziu telKe tréner Richard Bačo.
„Leto bolo dosť náročné, stratili sme viacerých hráčov. Káder sme mali počas celého roka úzky, dopĺňali sme ho mladými hráčmi. V lete som úplne iné myšlienky, pôsobil som vo viacerých kluboch a viem, že druhý rok je najťažší. Pre mňa boli teda ciele úplne skromné.“
Masívny neutíchajúci potlesk fanúšikov po poslednom stretnutí bol odrazom celoročnej poctivej práce celého klubu od hráčov cez realizačný tím až po priateľky, priateľov, rodičov, známych i fanúšikov. Sezóna bola dlhá, náročná, oddych po nej bude zaslúžený. Už teraz sa však tešíme na tú novú a veríme, že bude minimálne tak dobrá ako táto. Pre fanúšikov chystáme viaceré novinky, všetci sa majú na čo tešiť. Vidíme sa v septembri!
Foto: Jäzva