Mladý talent, ktorý si už v takom veku získava rešpekt na seniorskej scéne. Hráč, ktorý urobil rýchly, no zaslúžený krok z mládežníckeho futsalu medzi mužov a okamžite ukazuje, že sem patrí. Jeho energia, odhodlanie a chuť pracovať z neho robia jedného z najzaujímavejších futsalistov svojej generácie.
V rozhovore nám prezradil, ako sa dostal k futsalu, čo preňho znamená nosiť dres Podpor Pohyb Košice a aké sny si nesie vo svojej kariére. Dotkli sme sa aj jeho prvých krokov na palubovke, osobných rituálov a momentov, ktoré si bude pamätať celý život. Stačí pár odpovedí a hneď je jasné, že pred sebou máme hráča s veľkou budúcnosťou.
Ako si sa dostal k futsalu? Bol to vždy tvoj hlavný šport, alebo si mal na začiatku iné športové ambície?
K futsalu som sa dostal vďaka môjmu staršiemu bratovi, s ktorým som začal chodiť na tréningy. Futsal nebol od začiatku mojím hlavným športom – najprv som sa venoval futbalu a sníval som o tom, že sa raz stanem futbalistom.
Aké to je hrať za seniorský tím Podpor Pohyb Košice už v mladom veku?
Som veľmi rád, že môžem už takto skoro nastupovať v seniorskom tíme a hrávať veľa minút. Je to veľký a náročný skok z mládežníckeho futsalu, ale vždy sa snažím v zápasoch odovzdať maximum a pomôcť tímu k víťazstvám.
Pamätáš si svoj prvý kontakt s futsalovou loptou alebo prvý zápas? Aký to bol pocit?
Prvý kontakt s futsalovou loptou som mal, keď som mal asi desať rokov a išiel som s bratom na jeho tréning. Môj prvý zápas bol proti Lučencu – mal som z neho veľmi dobrý pocit, aj keď sme prehrali. Futsal sa mi zapáčil hneď od prvej chvíle.
Čo považuješ za svoj najsilnejší futsalový moment doteraz?
Najsilnejším momentom bolo, keď som mohol odohrať tri zápasy v kvalifikácii na ME do 19 rokov. Dokázali sme zvládnuť prvé dva zápasy proti Rumunom a Nemcom, no žiaľ, nepodarilo sa nám postúpiť, pretože sme v poslednom zápase prehrali s Talianmi.
Keď máš voľný čas mimo futsalu, čomu sa najradšej venuješ? Máš nejaké iné športy alebo koníčky?
Vo voľnom čase sa snažím zlepšovať a často si idem zacvičiť do posilňovne. Keď mám všetko za sebou, rád sa prejdem s kamarátmi alebo si oddýchnem doma pri počítačových hrách.
Máš nejaký rituál pred zápasom, ktorý ťa naladí na správnu vlnu?
Pred zápasom si v hlave predstavujem, čo chcem počas hry robiť. Keď vstupujem na palubovku, vždy sa snažím vykročiť pravou nohou. Okrem toho nemám žiadny špeciálny rituál.
Aký je tvoj najväčší futsalový sen? Kam by si to chcel dotiahnuť?
Mojím najväčším futsalovým snom je reprezentovať Slovensko v seniorskej kategórii a raz si zahrať v jednej z top 5 futsalových líg na svete.
Keby si mohol na jeden deň vymeniť miesto s ktorýmkoľvek futsalovým hráčom na svete – kto by to bol a prečo?
Vybral by som si Falcãa, pretože by som chcel zažiť, aké to je byť jedným z najlepších hráčov histórie a vyhrať množstvo tímových aj individuálnych ocenení, ako Zlatá lopta či Zlatá kopačka na majstrovstvách sveta.
Na záver – fanúšikovia vás podporujú v každom zápase. Čo pre teba znamená ich podpora a aký odkaz by si im chcel poslať?
Ich podpora pre mňa znamená veľmi veľa a som naozaj vďačný, že nás povzbudzujú. Dodáva mi to ešte väčšiu motiváciu podať čo najlepší výkon. Chcel by som im odkázať, aby zostali takí hluční a podporujúci ako doteraz – veľmi nám to pomáha v každom zápase.
Je krásne sledovať, keď mladý hráč dokáže spojiť talent s pokorou. V jeho slovách cítiť úprimnú radosť z každého tréningu, zápasu aj minúty na palubovke. Nie je to len o góloch či víťazstvách – je to príbeh chlapca, ktorý našiel vášeň a odhodlane kráča za svojím snom, krok po kroku, deň po dni.
Rovnako silno z neho cítiť vďačnosť. K rodine, ktorá pri ňom stála od prvého dotyku s futsalovou loptou. K spoluhráčom, ktorí mu pomohli udomácniť sa medzi mužmi. A najmä k fanúšikom, ktorí vytvárajú prostredie, v ktorom sa chce rásť, bojovať a posúvať svoje hranice. Pre mladého športovca je práve toto niečo, čo sa nedá naučiť – to treba prežiť.
A hoci je jeho cesta ešte len na začiatku, už teraz je jasné, že jeho príbeh má všetky predpoklady stať sa niečím výnimočným. Nie preto, že by bol bezchybný, ale preto, že ide srdcom vpred. Ak si túto energiu, pokoru a chuť pracovať udrží, dočkáme sa ešte mnohých momentov, pri ktorých si povieme: áno, toto je hráč, ktorý vyrástol pred našimi očami.
