António Hernández patrí k najvýraznejším postavám futsalu v Košiciach. Počas svojej bohatej hráčskej kariéry prešiel viacerými klubmi, no jeho srdce vždy patrilo Košiciam. V drese RCS Košice sa stal majstrom Slovenska, zahral si Ligu majstrov a neskôr viedol Podpor Pohyb Košice až do finále extraligy. Dnes už nie je len bývalým hráčom, ale aj prezidentom klubu, ktorý sa snaží futsal v Košiciach stabilizovať a posúvať na vyššiu úroveň.
Za svoju prácu, úspechy a oddanosť športu získal prestížnu nomináciu medzi TOP 10 Športové Osobnosti Košíc. Táto nominácia je nielen ocenením jeho kariéry, ale aj uznaním pre celý košický futsal.
V rozhovore nám António porozprával o tom, čo pre neho táto nominácia znamená, aké momenty v kariére si váži najviac a aké sú jeho plány do budúcnosti.
Keď sa pozrieš späť na svoju futsalovú cestu, čo ťa najviac formovalo ako hráča?
Najviac moju kariéru určite formoval tréner Richard Bačo. Väčšinu času som hral v kluboch, kde pôsobil ako hlavný tréner, a vždy si ma nejako našiel, čím znova naštartoval moju futsalovú aktivitu.
Počas kariéry si prešiel rôznymi klubmi a súťažami. Kde si sa cítil najviac ako doma?
Najviac doma som sa vždy cítil v Košiciach. Vyrastal som tu, poznám tu veľa ľudí a najväčšiu radosť mi vždy prinášalo tešiť ich svojimi výkonmi. Krásne chvíle som samozrejme zažil aj v Prahe a Prešove, no doma je jednoducho doma 🙂.
Ktorý moment v tvojej kariere považuješ za najpamätnejší a prečo?
Najpamätnejším momentom je určite víťazstvo v lige s RCS Košice. Zišla sa skvelá partia, výborní hráči a silné osobnosti, a dokázali sme poraziť tím, ktorý mal v tom čase reprezentantov a dlhodobo nepoznal prehru. Následne prišla skúsenosť s Ligou majstrov, čo sú určite momenty, na ktoré nikdy nezabudnem a ktoré by som doprial zažiť každému hráčovi v Podpor Pohyb Košice.
Sezóna 2023/2024 a finále extraligy s Podpor Pohyb Košice – bola to sezóna, po ktorej si sa rozhodol ukončiť hráčsku kariéru. Aké pocity v tebe zanechala a čo rozhodlo o tomto kroku?
Do tímu prišlo veľa šikovných chlapcov, takže bolo načase to pomaly zabaliť. Moje kolená už neboli v najlepšom stave, čo mi neumožňovalo trénovať na 100 %, a zároveň sa výrazne znížila aj moja zápasová vyťaženosť. Preto bolo rozhodnutie ukončiť hráčsku kariéru pomerne jednoduché. Navyše som už v tom čase čiastočne pomáhal pri chode klubu, takže som vedel, že to pre mňa nebude úplný koniec pri futsale.
Čo ti z hráčskej kariéry najviac chýba?
Určite mi chýba adrenalín zo zápasov, súboje, hecovanie, radosť z víťazstiev a sklamanie z prehier. Chýba mi aj rozoberanie zápasov s trénerom a chalanmi – čo sme spravili dobre, čo zle a čo sme mohli urobiť inak. A samozrejme ten pocit, keď ti ľudia fandia počas zápasov a ty chceš do toho dať ešte viac. Toto mi chýba asi najviac.
Aké to bolo dozvedieť sa o nominácii medzi TOP 10 Športové Osobnosti Košíc?
V prvom rade to pre mňa bolo obrovské prekvapenie. Stačí sa pozrieť na všetky predchádzajúce ročníky a vidieť mená a osobnosti, ktoré v športe dosiahli veľké úspechy – majstrov Slovenska, olympionikov, reprezentantov. Byť súčasťou takejto spoločnosti je pre mňa veľká pocta, obzvlášť keď ide o šport, ktorý na Slovensku nemá až také silné zázemie. Vďaka ľuďom, ktorí o futsale píšu, fotia a natáčajú zápasy, sa aj tento šport dostáva viac do povedomia, a práve vďaka nim si môžeme vyslúžiť takúto nomináciu. Za to im patrí veľká VĎAKA.
Košice boli vždy súčasťou tvojej futsalovej cesty. Ako vnímaš podporu fanúšikov a komunity?
Počas celej mojej kariéry sa podpora fanúšikov menila. Na začiatku, keď som hral v Izolexe Košice, chodilo na naše zápasy pomerne málo ľudí. Keď RCS Košice hralo svoj najlepší futsal a získali sme ligový titul, hala bola zaplnená. Väčšinu publika vtedy tvorili futbalisti, futsalisti a naši známi.
Dnes na zápasy Podpor Pohyb Košice chodí rôznorodé publikum. Máme skupinu skalných fanúšikov, ktorí sú s nami už roky, odkedy sa futsal hrá v Košiciach. Lásku k futsalu si postupne budujú aj naše najmenšie nádeje z akadémie. V hale stretávame ľudí, ktorí predtým možno o futsale ani nepočuli alebo ho len zaregistrovali, no dnes patria medzi našich najväčších fanúšikov a vytvárajú skvelú atmosféru na každom domácom zápase.
Základom pre menšie halové športy je budovanie komunity, a verím, že sa nám to darí. Dúfam, že v ďalších sezónach to bude ešte lepšie.
Kto alebo čo ti najviac pomohlo na tvojej ceste k tomuto úspechu?
Najväčšiu podporu mám, samozrejme, od svojej manželky. Trénovať, cestovať a tráviť veľa času mimo domova dokáže pochopiť len človek, ktorý má na šport rovnaký pohľad, a v tomto sme sa s Ivkou našli. Navyše, vždy keď mohla, cestovala so mnou aj na vonkajšie zápasy. Dnes je súčasťou klubu, pomáha nám s marketingom a prináša ten ženský pohľad, ktorý je určite dôležitý.
Okrem nej to boli aj ľudia, ktorí ma formovali ako človeka a hráča počas celej mojej dlhej kariéry. Pri mojich začiatkoch v Izolexe Košice to bol určite Peter Kerlik (Cuker), ktorý si ma zobral pod svoje krídla. Neskôr to bol už spomínaný tréner Richard Bačo a mnoho ďalších trénerov a hráčov. Je ich veľa a s mnohými z nich mám dodnes veľmi dobré vzťahy.
Ak by si mal niečo odkázať mladým futsalistom v Košiciach, ktorí snívajú o podobnej kariére, čo by to bolo?
Hlavne by som im chcel odkázať, aby sa futsalu nebáli. Je to skvelý šport, ktorý môže byť výborným doplnkom k futbalu, dá hráčovi veľa do individuálnej techniky a môže ho posunúť aj vo futbalovej kariére.
Najmladším by som odkázal, aby si šport užívali a mali z neho radosť. Tréningy a zápasy nie sú len o výsledkoch – ľudia, s ktorými dnes hrávate, môžu byť vašimi najbližšími aj po skončení kariéry. Keď je v tíme dobrá partia, prichádzajú aj dobré výsledky!
Každý hráč má šancu svojimi výkonmi dostať sa do reprezentácie, precestovať svet a možno si raz zahrať aj v zahraničí. A hlavne – nikdy nie je neskoro začať s futsalom!
Na záver, teraz, keď si prezidentom klubu, aký je tvoj najväčší cieľ, ktorý by si chcel s Podpor Pohyb Košice dosiahnuť?
Hlavný cieľ je jasný – stabilizovať klub tak, aby sme v Košiciach mohli fungovať dlhé roky bez obáv, či dokážeme pokryť náklady na ďalšiu sezónu. Chceme budovať dlhodobé partnerstvá a projekty s firmami a jednotlivcami, ktorí zdieľajú rovnaké hodnoty ako Podpor Pohyb Košice.
Zároveň chceme vybudovať silnú akadémiu, ktorá bude známa nielen v Košiciach, ale časom aj v zahraničí. Ďalším veľkým cieľom je, samozrejme, vyhrať ligu a zahrať si s klubom Ligu majstrov.
Okrem toho je tu mnoho ďalších vecí, na ktorých s tímom pracujeme, no najdôležitejšie je, aby sme deťom, rodičom a fanúšikom prinášali radosť a pozitívne zážitky popri ich bežnom živote.
Foto: Jäzva
Foto: Jäzva
Futsal bol pre Antónia Hernándeza vždy viac než len šport – bola to vášeň, ktorá ho sprevádzala celý život. Od prvých dotykov s loptou až po rolu prezidenta klubu nikdy nestratil chuť bojovať za jeho rozvoj. Nominácia medzi TOP 10 Športové Osobnosti Košíc je pre neho veľkým ocenením, no zároveň ju vníma ako ocenenie celého košického futsalu.
Najdôležitejšie je, aby futsal v Košiciach rástol a aby sme deťom, rodičom a fanúšikom prinášali radosť. Verím, že sa nám darí budovať silnú komunitu, a dúfam, že v ďalších sezónach to bude ešte lepšie,“ hovorí António Hernández, ktorý aj po skončení hráčskej kariéry pokračuje v rozvoji košického futsalu.
Košice tak aj vďaka nemu ostávajú mestom, kde futsal žije a dýcha – nielen na ihrisku, ale aj v srdciach fanúšikov.
Foto: Jäzva
