Niektoré cesty k úspechu nie sú priame – sú plné odbočiek, rozhodnutí a vnútornej vášne. Richard Slanina je dôkazom, že ak šport miluješ, vždy si nájdeš cestu späť. Hoci jeho srdce dlhé roky patrilo futbalu, dnes hrá s rovnakým nasadením aj v drese futsalového tímu, kde rýchlo dokazuje, že talent a odhodlanie sa nestrácajú – len menia formu.
V nasledujúcich riadkoch spoznáte nielen jeho športovú cestu, ale aj zákulisie dôležitých rozhodnutí, spomienky na prvé tréningy a ľudí, ktorí ho posunuli vpred. O tom, čo ho na futsale najviac baví, čo pre neho znamenajú fanúšikovia a prečo by sa ako prvý vzdal na opustenom ostrove.
Ako si sa dostal k futsalu? Bol to vždy tvoj hlavný šport, alebo si mal na začiatku iné športové ambície?
K futsalu som sa dostal ako 15-ročný, keď som hrával miniligu na Galaktiku a oslovil ma tréner Richard Bačo. Neváhal som. No futsal nebol môj hlavný šport, pretože som mal veľké ambície vo futbale – hrával som v akadémii FC Košice a od 18-tich rokov som pôsobil v A-tíme FC Košice až do minulej sezóny. Taktiež som si trikrát obliekol reprezentačný dres vo futbale v reprezentácii do 18 rokov, ale o tom by sa dalo veľa rozprávať…
Aké boli tvoje prvé kroky vo futsalovej kariére? Pamätáš si na nejaké prekážky alebo zlomové momenty?
Moje prvé futsalové kroky začínali, samozrejme, v klube Podpor Pohyb Košice. Pamätám si ešte začiatky, keď sme trénovali v starej Jazdiarni, v hale na Športovej škole SNP, alebo vo veľmi nízkom počte na snehu na Opátskom 😂😂. Najväčšia prekážka bol, samozrejme, futbal, kde mi zakázali hrávať futsal – ale to chápem, keďže som bol hráč “Áčka”.
Aký bol tvoj prvý veľký úspech?
Môj prvý veľký futsalový úspech bol určite zisk druhého miesta na U17 Final Four v Púchove, kde sme odohrali výborné 2 zápasy a prehrali sme proti futsalistom z Makroteamu Žilina, ktorí spolu pravidelne trénovali a hrávali aj ligu. Po Final Four som si zaslúžil nomináciu do futsalovej reprezentácie U17 na zraz do Piešťan, kde sme odohrali dvojzápas s favorizovaným Francúzskom. Podarilo sa mi dať Francúzom 3 góly a jeden zápas sa nám podarilo vyhrať rozdielom triedy. Toto beriem ako môj zatiaľ najväčší futsalový úspech.
Čo pre teba osobne znamená zisk titulu s U20? Ako si tú sezónu prežíval?
Určite som veľmi rád, že sa nám to podarilo – zopakoval by som si minimálne ešte jednu takúto sezónu, pretože sa stretla výborná partia. Všetci sme sa poznali, či už z futsalu/futbalu alebo “z vonku”.
Ako by si opísal atmosféru v tíme počas celej sezóny? Čo vás podľa teba najviac spájalo?
Aj v A-tíme, aj v U20 bola podľa mňa výborná atmosféra. Najviac nás spája, že sme výborná partia – v A-tíme je to pekný mix mladých a starších a pekne to dopĺňajú tréner Bačo a vedúci mužstva Jany Palfy, s ktorými je vždy sranda.
Keď sa pozrieš späť na túto sezónu, čo ťa najviac posunulo dopredu – herne aj osobnostne?
Najviac ma posunul práve posledný dvojzápas s Lučencom, kedy mi tréner Bačo dal na starosť za mňa najlepšieho hráča ligy – Juana. Podarilo sa mi ho, až na jeden nešťastný gól, ubrániť. Som za to veľmi rád. Keď som sa v zime vrátil k futsalu, musel som sa do toho najprv znova dostať a vlastne sa stále učím – signály, rohy, auty, systém…
Máš nejaký futsalový cieľ? Aký?
Momentálne je môj hlavný cieľ sa venovať prioritne futsalu 👍😊.
Keď máš voľný čas mimo futsalu, čomu sa najradšej venuješ? Máš nejaké iné športy alebo koníčky?
Všetok môj voľný čas trávim s mojou milovanou frajerkou alebo s kamarátmi. Rád si pozriem v meste nejaký futbal, hokej, alebo len tak vybehnem / zabavím sa.
Ktorý spoluhráč (U20) by prežil najdlhšie na opustenom ostrove a kto by sa vzdal ako prvý? A prečo?
Najdlhšie by určite prežila dvojica Tomi Cúr a Paťo Ftorek 😂. Prvý by som sa vzdal určite ja – bál by som sa.
Na záver, fanúšikovia vás podporujú v každom zápase. Čo pre teba znamená ich podpora a aký odkaz by si im chcel poslať?
Podpora fanúšikov je základ – bez toho to nejde. Znamená pre mňa veľmi veľa a milujem hrať pred plnými tribúnami. Podpora fanúšikov mi dodáva motiváciu, silu, sebavedomie – ale to asi každému, veď to vlastne z časti aj robíme pre divákov. Keď som nehrával a bol čas, chodil som aj ja vždy podporiť.
PS: 💛💙 VVPP!
V Richardových slovách cítiť pokoru, ale aj vnútorný oheň, ktorý ho ženie vpred. Nie je to len hráč, ktorý naháňa góly, je to človek, ktorý vie, čo znamená pracovať na sebe, robiť ťažké rozhodnutia a vrátiť sa tam, kde to celé začalo, ale s novým pohľadom a skúsenosťami. Futsal si ho získal práve vtedy, keď mu mal čo ponúknuť, a on mu na oplátku dáva všetko.
Jeho príbeh nie je len o jednom úspechu či sezóne. Je o tímovosti, odhodlaní a neustálom raste. O tom, že aj keď sa veci nevyvíjajú vždy priamočiaro, s jasným cieľom a správnymi ľuďmi okolo sa dá dosiahnuť veľa. A ak bude Richard pokračovať v tomto duchu, slovenský futsal v ňom nezískal len výborného hráča, ale aj lídra, na ktorého sa bude dať spoľahnúť, herne aj ľudsky.
V ďalšom hráčskom rozhovore predstavíme Jakuba Beliša – ďalšieho člena majstrovského tímu U20, ktorý na palubovke spája energiu, pracovitosť a tímového ducha.
Prezradí, ako sa dostal k futsalu, čo preňho znamenal zisk titulu, aké výzvy počas sezóny prekonával a kde cíti svoj najväčší osobný posun.
Na záver pridá aj jednu nečakanú predstavu, ktorá by mohla futsal priblížiť úplne novým spôsobom.
Vo štvrtok 5. 6. o 17:00.
