Filip Juhan patrí medzi výrazné tváre mladej futsalovej generácie na Slovensku. Jeho športová cesta nezačala priamo na palubovke, no dnes je pevnou súčasťou kádra, ktorý v aktuálnej sezóne dokázal veľké veci. Vo veku, keď mnohí ešte len hľadajú svoje miesto, si Filip už stihol pripísať významný kolektívny úspech a neustále ukazuje, že patrí medzi hráčov, s ktorými treba do budúcnosti počítať.
Ako sa dostal k futsalu, čo preňho znamenala uplynulá sezóna a aké momenty ho formovali?
Aj o tom sme sa rozprávali po konci ročníka, v ktorom tím do 20 rokov predviedol skvelé výkony a siahol na vrchol. Filip prezradil viac o svojej ceste, motivácii, ale aj o tímovom duchu, ktorý stál za úspechom.
Ako si sa dostal k futsalu? Bol to vždy tvoj hlavný šport, alebo si mal na začiatku iné športové ambície?
Futsal nebol spočiatku mojím hlavným športom. Ako malý som vždy sníval, že raz budem slávnym futbalistom. Na strednej škole však prišiel zlom, keď som si povedal, že sa chcem viac venovať škole, a futbal som prestal hrávať každodenne v prvoligovom klube. Následne som dostal ponuku zúčastniť sa zopár futsalových tréningov a zahral som si aj niekoľko zápasov v juniorskej extralige. Veľmi sa mi to zapáčilo a keďže som mal aj viac času, rozhodol som sa, že v tom budem pokračovať.
Aké boli tvoje prvé kroky vo futsalovej kariére? Pamätáš si na nejaké prekážky alebo zlomové momenty?
Zlomový moment nastal, keď som dostal šancu zahrať si v reprezentácii Slovenska do 19 rokov. Práve to ma motivovalo, aby som sa futsalu začal venovať naplno a pravidelne trénoval. Najťažšie však bolo prejsť z trávnika na palubovku. Iný povrch, menšie ihrisko a úplne iná dynamika hry – prispôsobiť sa bolo náročné, no postupom času som si zvykol a keď už hre rozumiem lepšie, baví ma tento šport ešte viac.
Aký bol tvoj prvý veľký úspech?
Za môj prvý veľký úspech považujem zisk titulu s U20. Vždy som si prial získať ligový titul. V minulých rokoch sa mi to nikdy nepodarilo, preto som nesmierne šťastný, že sa nám to konečne podarilo.
Čo pre teba osobne znamená zisk titulu s U20? Ako si tú sezónu prežíval?
Ako som už spomenul, som veľmi rád, že nám to túto sezónu vyšlo. Najviac nám podľa mňa pomohli úvodné tri výhry doma v Starej jazdiarni, ktoré nás nakopli do zvyšných zápasov. Vtedy sme si všetci uvedomili, že na to máme. S každou ďalšou výhrou sme to potom o to viac prežívali. Trochu ma mrzí, že sa nám nepodarilo uspieť doma v Slovenskom pohári, ale okrem toho som si sezónu veľmi užil.
Ako by si opísal atmosféru v tíme počas celej sezóny? Čo vás podľa teba najviac spájalo?
Atmosféra v tíme bola počas celej sezóny skvelá. Na každom tréningu je veľa zábavy a všetci sa vieme navzájom podpichnúť. Zároveň sa však navzájom podporujeme a rešpektujeme. Najviac nás spájala chuť vyhrať každý zápas a to, že na ihrisku bojujeme jeden za druhého.
Keď sa pozrieš späť na túto sezónu, čo ťa najviac posunulo dopredu – herne aj osobnostne?
Najviac ma posunulo to, že som od začiatku trénoval spolu s mužmi. Veľmi si cením každú radu, ktorú dostanem – či už od mojich spoluhráčov, alebo od trénera Richarda Bača a Antona Brunovského. Každou radou zbieram cenné skúsenosti, ktoré potom môžem ukázať na ihrisku. Dostal som aj šancu zahrať si v play-off, čo ma veľmi potešilo a som za to vďačný.
Máš nejaký futsalový cieľ? Aký?
Mojím cieľom je momentálne zlepšovať sa každým tréningom a zápasom. Chcel by som sa v budúcnosti dostať na takú úroveň, aby som mohol pravidelne hrávať a byť oporou tímu.
Keď máš voľný čas mimo futsalu, čomu sa najradšej venuješ? Máš nejaké iné športy alebo koníčky?
Keď mám voľný čas, rád si idem zabicyklovať alebo zájdem na prechádzku. Sú to dve aktivity, pri ktorých sa popri futsale najlepšie odreagujem a vyvetrám si hlavu. Bicyklujem sa najradšej v prírode okolo Košíc, prechádzať sa však väčšinou chodím po centre mesta – pretože to košické je podľa mňa najkrajšie.
Keby ste mohli mať tímového maskota (U20), aké, aj vymyslené zviera by to bolo, a aké by malo schopnosti?
Bol by to asi žralok. Symbolizoval by dravosť nášho tímu – všetci sme boli hladní po víťazstvách a góloch ako žraloci. Mám pocit, že každý z nás dal minimálne jeden gól, dokonca aj náš brankár Matúš Kuruc. Ten ich dokonca strelil rovno tri.
Na záver, fanúšikovia vás podporujú v každom zápase. Čo pre teba znamená ich podpora a aký odkaz by si im chcel poslať?
Ich podpora je pre nás veľmi dôležitá. Dodáva nám energiu v každom zápase a my im ju chceme vždy opätovať výhrami. Je to neuveriteľný pocit mať fanúšikov, ktorí za nami stoja za každých okolností. Preto by som im chcel odkázať jedno veľké ďakujem za ich vernosť a vášeň. Taktiež sa vždy poteším, keď vidím to množstvo mladých futsalistov a futsalistiek, ktorí nám fandia, a teším sa na to, keď raz budú hrať v tomto tíme spolu s nami.
Filip Juhan patrí k hráčom, ktorí nechcú len snívať o úspechoch – on na nich každý deň pracuje. Zodpovednosť, skromnosť a tímový duch z neho robia nielen kvalitného futsalistu, ale aj spoluhráča, na ktorého sa dá spoľahnúť. Úspešná sezóna s tímom U20 je pre neho dôležitým míľnikom, no rozhodne nie konečnou stanicou.
S chuťou zlepšovať sa, zbierať nové skúsenosti a byť oporou tímu kráča ďalej. Budúcnosť slovenského futsalu má vo Filipovi hráča, ktorý spája mladosť s odhodlaním. A ak sa bude držať svojho prístupu, určite o ňom ešte veľa počuť – nielen v mládežníckych výberoch, ale aj medzi seniormi.
Titul v kategórii U20 neprišiel náhodou. Za úspechom stál tím plný talentu, odhodlania a silnej partie hráčov. Ďalším z nich je Richard Slanina, ktorý patril k stabilným článkom zostavy počas celej sezóny.
Ako vnímal cestu za titulom, čo mu najviac utkvelo v pamäti, kto ho najviac posunul vpred a kto by podľa neho prežil najdlhšie na opustenom ostrove? Odpovede na tieto aj ďalšie otázky sa dozviete v pondelok 2. júna o 17:00.
