Ako si sa dostal k futsalu? Bol to vždy tvoj hlavný šport, alebo si mal na začiatku iné športové ambície?

Futsal nebol od začiatku mojou hlavnou voľbou – dostal som sa k nemu až v štrnástich a spočiatku som ho vnímal len ako doplnok k futbalu. No čím viac času som trávil na palubovke, tým silnejšie som cítil, že práve tu patrím. Vybudoval som si k nemu pevné puto a zakaždým ma to ťahalo späť. Zlomový moment prišiel v šestnástich, keď som dostal šancu nastúpiť za A-mužstvo Podpor Pohyb. Vtedy som už vedel, že futsal nie je len doplnok – je to cesta, ktorou chcem ísť naplno.

 

Aké to je hrať za seniorský tím Podpor Pohyb Košice už v mladom veku?

Hrať za seniorský tím Podpor Pohyb Košice už v mladom veku bola obrovská príležitosť, ale zároveň aj výzva. Zo začiatku som sa musel vyrovnať s vyšším tempom a fyzickou náročnosťou, no krok po kroku som sa aklimatizoval a učil sa od skúsenejších spoluhráčov. Každý tréning a zápas mi dával nové skúsenosti, ktoré ma posúvali nielen futsalovo, ale aj mentálne. Táto šanca mi ukázala, aké dôležité je učiť sa, adaptovať sa a nikdy sa nevzdať. Som vďačný, že som dostal príležitosť rásť medzi kvalitnými hráčmi a zbierať skúsenosti, ktoré ma formujú do dnešného dňa.

 

Kto je tvoj futsalový vzor a prečo?

Vybrať si len jeden futsalový vzor je pre mňa náročné, pretože každý z nich ma inšpiruje iným spôsobom. Z herného hľadiska je to určite Dyego Zuffo – jeho schopnosť presadzovať sa v situáciách jeden na jedného, vytvárať šance nielen pre seba, ale aj pre spoluhráčov, je niečo, čo obdivujem a snažím sa od neho učiť.

Druhým, rovnako dôležitým vzorom, je Sebastián Bačo. Ako náš bývalý kapitán a spoluhráč mi v mojej prvej sezóne medzi seniormi výrazne pomohol. Naučil ma mnoho vecí a vždy tu bol pre mňa, keď som potreboval radu alebo pomoc. Jeho podpora a pomoc mi uľahčila prechod do seniorského futsalu.

Čo považuješ za svoj najsilnejší futsalový moment doteraz?

Môj najsilnejší futsalový moment bol dvojzápas v Portugalsku, kde sme odohrali dve vyrovnané stretnutia proti jednej z najlepších reprezentácií na svete. Prvý zápas nám síce ušiel pomedzi prsty a smolne sme prehrali, no na druhý deň sme si siahli na dno svojich síl a vybojovali cenné víťazstvo 2:1. Bol to neopísateľný pocit – radosť, hrdosť a odmena za tvrdú prácu. Na tento moment nikdy nezabudnem.

 

Máš nejaký rituál pred zápasom, ktorý ťa naladí na správnu vlnu?

Môj predzápasový rituál začína obľúbenou hudbou, ktorá ma dostane do správnej pohody a naladí na zápas. Pri nástupe na palubovku vždy vstupujem ľavou nohou, čo sa pre mňa stalo takmer automatickým zvykom. Po posledných slovách v tímovom kruhu mám s Kurom (Matúšom Kurucom) vlastný „handshake“, ktorý nás pred zápasom ešte viac nabudí. Tesne pred prvým striedaním si zasa „prefackujem“ nohy, aby som bol pripravený vletieť do hry naplno.

 

Na ktorého súpera v lige sa vždy najviac tešíš a prečo?

Najviac sa vždy teším na zápasy proti Lučencu. Mám tam veľa kamarátov z juniorských reprezentácií, takže tieto stretnutia majú pre mňa vždy špeciálny náboj. Okrem rivality a športovej prestíže je Lučenec aj jeden z najťažších súperov v lige, ktorý nás dokáže preveriť po všetkých stránkach. Práve takéto zápasy nám ukazujú, kde máme rezervy a na čom musíme pracovať, aby sme sa neustále posúvali vpred.

Foto: FutsalSlovakia

Keď máš voľný čas mimo futsalu, čomu sa najradšej venuješ? Máš nejaké iné športy alebo koníčky?

Keďže ešte stále chodím na strednú školu, voľného času nemám veľa, a aj ten väčšinou venujem futsalu. Keď si však nájdem chvíľku na oddych, rád si zahrám Fifu alebo NHL, čo ma dokáže odreagovať a vypnúť od každodenných povinností. Niekedy si tiež rád prečítam zaujímavú knihu, ktorá ma vtiahne do iného sveta.

 

Aký je tvoj najväčší futsalový sen? Kam by si to chcel dotiahnuť?

Mojím najväčším snom je zahrať si v španielskej alebo portugalskej lige a venovať sa futsalu profesionálne. Viem, že ma čaká ešte dlhá cesta plná tvrdej práce, ale som pripravený na sebe neustále pracovať a urobiť pre to maximum.

 

Teraz trochu na odľahčenie, ak by si mal pozvať troch hráčov súčasných alebo bývalých na spoločnú večeru, koho by si si vybral.

Ak by som si mal vybrať troch hráčov na spoločnú večeru, určite by to boli Riško Matis, Sebi Bačo a Matúš Kuruc. S nimi je vždy zábava, reč by určite nestála a som si istý, že by sme sa poriadne nasmiali.

 

Na záver, fanúšikovia vás podporujú v každom zápase. Čo pre teba znamená ich podpora a aký odkaz by si im chcel poslať?

Podpora fanúšikov pre mňa znamená obrovskú motiváciu. Keď počujem ich povzbudzovanie, dodáva mi to extra energiu a chuť bojovať až do poslednej sekundy. Veľmi si vážim, že stoja pri nás v každom zápase, bez ohľadu na to, či sa darí, alebo nie. Zo srdca im za to ďakujem – ich podpora je naším hnacím motorom. Môžu si byť istí, že budeme naďalej makať, aby sme im prinášali radosť a skvelé výkony.