Tretí zápas finálovej série bol veľmi dôležitý z hľadiska ďalšieho vývoja. Vedeli sme, že na zisk titulu potrebujeme uspieť aj na súperovej palubovke. Hoci je táto úloha viac ako náročná, raz sa nám to už podarilo v minulom roku. Zopakovať sme to chceli aj tentokrát. V piatkovom zápase sme však nepredviedli ideálny výkon a zaslúžene sme prehrali 2:6.
Povzbudení utorňajším domácim víťazstvom sme vlietli aj do tretieho zápasu. Už v úvodnom striedaní sme sa mohli ujať vedenia, Terpaj však vo veľkej šanci netrafil bránu. Veľkú šancu mal po rohovom kope aj Marton, jeho prízemná strela však len obtrela žrď brány domáceho brankára Olinhu. Prišiel tvrdý trest, v 4. minúte využil rýchly protiútok po našej chybnej rozohrávke Molero. V emočne napätom zápase sa iskrilo, nervozita bola na oboch stranách. V 9. minúte však prišla ďalšia chyba v našej defenzíve, po ktorej sa znova presadil najlepší strelec play-off Molero. Do zápasu nás mohol vrátiť Ivan, v samostatnom nájazde však nenašiel recept na domáceho brankára. Vytúžené zníženie napokon prišlo v 15. minúte, kedy si priestor na zadnej tyčke našiel Matis. V momente, kedy sme preberali iniciatívu a snažili sa vyrovnať, prišiel tretí gól domácich. Belaník našiel po priamom kope prihrávkou Ostráka, ktorý strieľal do odkrytej brány. Do polčasu sa nám ale podarilo ešte raz znížiť, po Ivanovej dorážke sa lopta dostala tesne za bránkovú čiaru. Skresanie manka na jeden gól nám dodalo energiu, ktorú sme chceli využiť v druhom polčase.
Hoci náš výkon nebol ideálny a robili sme na finále až trestuhodne veľa chýb, dokázali sme si vypracovať šance na vyrovnanie. Tie najväčšie mali Marton a Yosel León, bohužiaľ ani jeden pokus nebol úspešný. Lučenec sme potom opäť dostali na koňa vlastnými chybami. Po strate lopty pred našou bránou vyzval Washington na skórovanie Rafaela Durvala a bolo 4:2. Museli sme sa naháňať za výsledkom, robili sme fauly a nevedeli sme dostať súpera pod súvislejší tlak. Príliš veľa vyložených šancí sme si už nevypracovali, práve naopak. Po našom šiestom faule kopal Ostrák desaťmetrový kop. Najprv síce Oberman zlikvidoval jeho strelu, z dorážky sme ale predsa inkasovali. Na konečných 6:2 upravoval cez celé ihrisko do prázdnej brány Olinha.
Lučenec tak získal výhodu majstrovského mečbalu. Séria sa presúva do Starej jazdiarne, kde však ešte nič nie je stratené. Pred našimi skvelými fanúšikmi, ktorí si v hojnom počte našli cestu aj na piatkový zápas do Lučenca, budeme musieť zvíťaziť. Utorňajší zápas s výkopom o 20:05 opäť odvysiela v priamom prenose aj RTVS Šport. Veríme, že sa nám ešte podarí predĺžiť si finálovú sériu a vybojovať si piaty rozhodujúci zápas. Už teraz sa tešíme na podporu všetkých fanúšikov!
Mimel Lučenec 6:2 Podpor Pohyb Košice (3. z.)
4., 9. Juan Molero, 17., 35. Ostrák, 31. Rafael Durval, 40. Olinha – 15. Matis, 18. Ivan
Foto: fb Mimel Lučenec