Jakub Beliš je ďalším článkom úspešného príbehu majstrovského tímu U20. Jeho futsalová cesta nezačala dávno, no aj za relatívne krátky čas si stihol prejsť množstvom situácií, ktoré hráča dokážu posunúť. Od prechodu z futbalu, cez prvé tréningy až po momenty, ktoré rozhodovali o titule. Futbal mal vždy blízko k srdcu, ovplyvnilo ho rodinné prostredie, vzory, prirodzený vývoj. Futsal však priniesol niečo nové – vyššiu intenzitu, okamžité rozhodovanie, detailnejšiu prácu s loptou aj pohyb bez prestávky. A práve v tom našiel výzvu, ktorá ho chytila.
V tomto rozhovore sa spolu vrátime k jeho začiatkom a k tomu, čo rozhodlo, že sa rozhodol vyskúšať futsal. Pozrieme sa na tímový úspech z pohľadu jednotlivca, na momenty, ktoré formovali sezónu, aj na to, čo mu osobne najviac dalo. A nechýba ani odľahčený pohľad do kabíny – do prostredia, kde vznikajú tie najautentickejšie nápady a spomienky.
Ako si sa dostal k futsalu? Bol to vždy tvoj hlavný šport, alebo si mal na začiatku iné športové ambície?
Môj hlavný šport bol vždy futbal. Bol som k nemu od malička viazaný, pretože som mal skvelý vzor v starších bratoch, ktorí ho hrávajú dodnes. K futsalu som sa dostal vďaka trénerovi Richardovi Bačovi, ktorý ma videl hrať futbal na malom ihrisku a oslovil ma, či by som nechcel skúsiť futsal. Povedal som si, že výzvy mám rád, tak som to skúsil.
Aké boli tvoje prvé kroky vo futsalovej kariére? Pamätáš si na nejaké prekážky alebo zlomové momenty?
Moje prvé kroky vo futsale začali, keď som prišiel na prvý tréning U20. Ešte tam hrávali Miroslav Ivan a Riško Matis, ktorí mi veľmi pomohli, pretože sme boli aj spoluhráči vo futbale. Najväčšou prekážkou bolo prispôsobiť sa štýlu futsalu – spracovanie lopty podrážkou, častá zmena priestoru, viac pohybu a vyššia dynamika.
Aký bol tvoj prvý veľký úspech?
Môj prvý veľký úspech bol ešte vo futbale, keď som ako 16-ročný získal ligový titul s A-mužstvom FC Lokomotíva Košice. Vo futsale to bol nedávny titul s U20, víťazstvo vo Final Four v Bratislave a nedávny zisk titulu majstra Slovenska stredných škôl.
Ako vnímaš úspech v podobe titulu s U20? Čo to pre teba osobne znamená?
Tento úspech je obrovský, nielen pre tím, ale aj pre každého jednotlivca. Pre mňa osobne je to potvrdenie toho, že všetka tvrdá práca, obetovaný čas a odhodlanie počas celej sezóny – aj tie momenty pochybností – mali svoj zmysel.
Aká bola tímová chémia počas sezóny? Čím bol tento kolektív výnimočný? Bola v tíme nejaká vlastnosť alebo energia, ktorá vás ťahala dopredu?
Tímová chémia bola jedným z hlavných dôvodov, prečo sme to dotiahli až na titul. Od začiatku sme si sadli nielen ako spoluhráči, ale aj ako kamaráti. Každý poznal svoju úlohu, no zároveň sme si navzájom pomáhali – na ihrisku aj mimo neho. Nebolo to len o hre, ale aj o dôvere a rešpekte. Hrali sme srdcom. Aj keď sa nedarilo, nerozpadli sme sa – práve naopak, zomkli sme sa. Mali sme lídrov, ktorí vedeli potiahnuť v kľúčových momentoch. Tou energiou, ktorá nás hnala dopredu, bola túžba dokázať niečo veľké – nie pre seba, ale pre celý tím, klub a mesto.
V čom si počas tejto sezóny urobil najväčší pokrok?
Najväčší pokrok som urobil v mentalite a sebavedomí. Naučil som sa veriť si aj v ťažkých chvíľach – keď sa nedarilo, keď som spravil chybu alebo bol pod tlakom. Kedysi som sa nechal rýchlo rozhodiť, teraz som sa naučil zostať pokojný a sústredený.
Máš nejaký futsalový cieľ? Aký?
Môj cieľ je neustále napredovať, učiť sa nové veci a zlepšovať sa v tom, čo mi ide najlepšie. Najväčším cieľom je zisk ligového titulu, ktorý nám už tri roky po sebe tesne ušiel.
Čo by si chcel, aby si ľudia raz pamätali o tvojej futsalovej kariére?
Chcel by som, aby si ľudia pamätali, že som bol hráč, ktorý hral vždy srdcom, nechal na ihrisku všetko a nikdy sa nevzdal – bez ohľadu na skóre, súpera alebo okolnosti. Nešlo mi len o góly či víťazstvá, ale o tím, o to, byť oporou, inšpirovať ostatných – spoluhráčov, mladších hráčov aj fanúšikov. Dúfam, že si ma budú pamätať ako niekoho, kto rešpektoval hru, ľudí okolo seba a nikdy nezabudol, prečo začal.
Na odľahčenie: Predstav si, že váš tím (U20) sa zúčastní reality šou – ako by sa volala a čo by v nej museli hráči robiť?
Reality šou by sa volala Kabína 24/7. Formát by bol jednoduchý, ale brutálne zábavný – kamery by nás sledovali celý týždeň, nielen počas tréningov a zápasov, ale najmä v šatni, počas ciest na zápasy, regenerácie a spoločných aktivít.
Fanúšikovia vás podporujú v každom zápase. Čo pre teba znamená ich podpora a aký odkaz by si im chcel poslať?
Podpora fanúšikov pre mňa znamená naozaj veľa. Je to niečo, čo cítim aj vtedy, keď už nevládzem, keď idem na doraz a hľadám posledné zvyšky energie. Keď počujem ich povzbudzovanie, viem, že nehrám len ja – hrá celý tím, celé mesto, celá komunita.
Môj odkaz fanúšikom: Ďakujeme, že ste nás počas celej sezóny hnali dopredu. Cítili sme vás doma aj vonku. Bez vás by to nebolo ono. Ste súčasťou nášho príbehu – a ten ešte nekončí. Pokračujeme spolu.
Vamos Vamos Podpor Pohyb.
Niektoré sezóny v sebe nesú viac než len šport. Sú to obdobia, ktoré formujú, preveria silu tímu a vyzdvihnú tých, ktorí vedia potiahnuť aj vtedy, keď už nejde len o výsledok, ale o ducha kolektívu. Práve takáto sezóna je za Jakubom Belišom – plná výziev, víťazstiev, ale aj tichých momentov, ktoré si navždy zapamätá každý, kto pri tom bol.
Futsal je rýchly, neúprosný, plný emócií. No v jeho hĺbke sú ukryté hodnoty, ktoré nie sú vždy viditeľné na prvý pohľad. Tímovosť, odhodlanie, vytrvalosť. Všetky tieto prvky sa spojili v jednej sezóne, v jednom mužstve, na jednej palubovke – a Jakub bol jej neoddeliteľnou súčasťou. Jeho príbeh je ukážkou, že skutočný úspech sa nemeria len trofejami, ale tým, čo po ňom zostane – vo výrazoch tvárí, v spomienkach a v tichom uznaní, ktoré si hráč ako on zaslúži.
Séria hráčskych rozhovorov sa blíži do svojho finále. A ten posledný patrí mužovi, ktorého meno sa stalo symbolom slovenského futsalu.
Peter Kozár, dlhoročný kapitán reprezentácie, líder a jedna z najväčších osobností, aké kedy stáli na palubovke.
Ako s odstupom vníma svoju bohatú kariéru? Ktorý moment považuje za najväčší? A s ktorým svetovým športovcom by si aspoň na deň rád vymenil život?
To všetko sa dozviete vo veľkolepom finále hráčskych rozhovorov v pondelok 9. 6. o 17:00.
