V prvý decembrový deň sa v košickej Starej jazdiarni odohral šláger 9. kola, v ktorom domáci tím Podpor Pohyb Košice privítal úradujúceho majstra – Futsal Klub Lučenec. Súboje týchto dvoch tímov majú tradične vysoké tempo a emócie, a inak tomu nebolo ani tento raz.
Lučeneckí futsalisti vstúpili do stretnutia aktívne a už v 5. minúte otvoril skóre Tomáš Mičuda. Hostia pokračovali v tlaku a v 13. minúte zvýšil na 2:0 José Wellington Matias Torres. Domáci však neskladali zbrane – v 16. minúte sa o kontaktný gól postaral Peter Terpaj a o dve minúty neskôr vyrovnal Matúš Palfi, čerstvo vyhlásený za hráča mesiaca november. Do prestávky zostal stav nezmenený, 2:2.
Aj druhý polčas začal lepšie Lučenec. V 26. minúte poslal hostí opäť do vedenia Róbert Greško. Domáci však reagovali okamžite – dlhý pas brankára Tomáša Buzseka našiel hlavu Samka Komáreka, ktorý prekvapivým zakončením vyrovnal na 3:3. Dráma pokračovala ďalej a v 28. minúte sa Lučenec opäť dostal do vedenia zásluhou Matúša Ševčíka. Hoci to dlho vyzeralo, že majster odíde z Košíc s plným bodovým ziskom, nebol by to Peter Terpaj, „ktorý vždy niečo vyvedie“, aby opäť neprehovoril do deja. V 36. minúte po nádhernej kombinačnej akcii Buzsek – Palfi – Korček – Terpaj vyrovnal na 4:4 a Stará jazdiareň v tom momente doslova burácala. Záverečné štyri minúty priniesli napätie, tlak aj riskantnú power play hostí, no skóre sa už nezmenilo a oba tímy sa rozišli po veľmi kvalitnom a dramatickom súboji spravodlivou remízou 4:4.
Podpor Pohyb Košice 4:4 Futsal Klub Lučenec
Terpaj (16′, 36′), Palfi (18′), Komarek (27′) – Mičuda (5′), Wellington Matias Torres (13′), Greško (26′), Ševčík (28′)
Hráč mesiaca November – Matúš Palfi
Foto: Jäzva
Každá séria má svoj koniec aj svoj začiatok. Tá lučenecká – obdivuhodná, dominantná a pre mnohých až neprelomiteľná – sa skončila práve včera. Lučenec neokúsil, aké to je prehrať alebo dokonca remizovať neuveriteľných 573 dní. Takmer rok a pol súperi márne hľadali recept na majstra. A pritom to boli aj tímy so zahraničnými posilami. No napriek tomu – nikomu sa to nepodarilo.
Až kým sa nepostavil súper, ktorého filozofia je úplne opačná. Iba slovenskí hráči. Vlastná mládež. Poctivá práca, ktorá začína v detských kategóriách a končí v prvom tíme. Podpor Pohyb Košice sa nepokúša hľadať skratky, neskladá tím z legionárov, ale stavia na vlastných hráčoch, na charaktere a na srdci v hre. A práve to bolo včera cítiť na každom centimetri palubovky.
Košičania si siahli na dno svojich síl. Nenechali sa zlomiť ani za stavu 0:2, ani v momentoch, keď sa zápas lámal. Predviedli heroický výkon, futsal, ktorý sa nehrá iba nohami, ale aj hlavou, rozumom a najmä srdcom. Každý súboj, každý blok, každý návrat späť – to všetko posúvalo tím k momentu, ktorý napokon prepisoval príbeh celej súťaže.
A potom boli tu oni – fanúšikovia. Fantastickí, hluční, oddaní. V Starej jazdiarni sa včera písala atmosféra, aká sa nevidí každý deň. Keď Košice vyrovnali, hala burácala tak, akoby spoločne strhla posledné zvyšky sebavedomia majstra. Energia, ktorá tečie z hľadiska na palubovku, mení priebeh zápasov – a včera to bolo presne tak.
Možno je v tom aj malý kúsok futsalovej poézie: posledný tím, ktorý Lučenec porazil, bol Podpor Pohyb Košice – v druhom finálovom zápase dňa 7.5.2024. Sú veci, ktoré si nevymyslíš. Tie napíše šport sám. A včera napísal jeden z tých príbehov, na ktoré sa nezabúda.
Na konci takého zápasu treba povedať jedno: klobúk dole pred Lučencom. Majster opäť ukázal svoju kvalitu, skúsenosť, obrovskú mentálnu silu a futsalovú vyspelosť. Nie je náhoda, že držali rekordných 573 dní bez čo i len remízy. Také niečo sa nedá dosiahnuť bez mimoriadnej disciplíny, profesionality a jednoty v tíme.
O to vzácnejšie je to, čo predviedli naši hráči. Každý jeden z nich nechal na palubovke kus seba. Siahli na absolútne dno síl, preskákali množstvo súbojov, blokovali strely, nevzdávali sa ani v najťažších momentoch. Bojovali, verili a ukázali charakter, ktorý charakterizuje tento klub.
A potom je tu náš brankár – Tomáš Buzsek. Ten včera nepredvádzal len dobrý výkon. To bol galakoncert neuveriteľných zákrokov a reflexov. V mnohých okamihoch držal mužstvo nad vodou a stal sa základným kameňom tohto výsledku. Výkon, ktorý sa nezabúda.
Veľké poďakovanie patrí trénerovi a celému realizačnému tímu, ktorí mužstvo pripravili tak takticky, mentálne aj kondične, že dokázalo konkurovať najlepšiemu tímu v krajine. Je to ich práca,ich rozhodnutia a ich dôvera v hráčov, čo stojí za týmto mimoriadne cenným výsledkom.
Rovnako veľké ďakujem patrí vedeniu klubu, ktoré stojí za filozofiou „iba slovenskí hráči“, podporuje mládež a vytvára podmienky na to, aby takéto zápasy vôbec mohli vzniknúť. Toto je aj ich víťazstvo.
A napokon – fanúšikovia. To, čo predviedli v Starej jazdiarni, bolo niečo výnimočné. Ich energia, hlas, nadšenie a neustála podpora vytvorili atmosféru, ktorú cítil každý hráč. Boli šiestym hráčom na ihrisku. Burácali, verili, stáli za tímom v každej minúte. Bez nich by to jednoducho nebolo ono.
Najbližšie na naši žltomodrí predstavia v piatok 5.12.2025 na palubovke v Banskej Bystrici.
