Sny o veľkom futbale, kamarátstva, ktoré formujú športové cesty, a prvé kroky do sveta, kde sa talent stretáva s realitou. Príbeh Filipa Mikloša je zatiaľ len na začiatku, no už dnes v ňom cítiť iskru, ktorá presahuje bežný rámec mladého hráča. Je to príbeh chlapca, ktorého k športu priviedla prirodzená láska k hre a ktorý sa postupne naučil prijímať nové výzvy bez strachu.
Cesta, po ktorej kráča, nebola o náhlych skratkách, ale o postupnom objavovaní samého seba. Od prvých tréningov, kde sa rozhodovalo o smerovaní jeho športovej budúcnosti, cez premiérové momenty medzi seniormi, až po sny, ktoré mieria za hranice Slovenska. Filip dnes zbiera skúsenosti po boku skúsenejších hráčov, učí sa zvládať tlak a nachádza vlastný rytmus v športe, ktorý mu postupne prirástol k srdcu. V rozhovore prezrádza, čo ho formovalo, čo ho posúva vpred a kam by raz chcel svoju cestu nasmerovať.
Ako si sa dostal k futsalu? Bol to vždy tvoj hlavný šport, alebo si mal aj iné sny?
Mojím snom bolo vždy hrať futbal na tej najvyššej úrovni – ideálne v Španielsku alebo Anglicku. Futbal bol a dlho aj zostával mojím hlavným športom, no momentálne to už nie je také jednoznačné. K futsalu som sa dostal cez kamarátov – Riša Slaninu, Samka Komáreka, Matúša Palfiho a ďalších, s ktorými sme tvorili skvelú partiu v minuloročnej kategórii U20.
Aké boli tvoje prvé kroky vo futsalovej kariére? Pamätáš si na nejaké prekážky alebo zlomové momenty?
Pamätám si na svoj prvý tréning v Podpor Pohyb Košice, ktorý bol mojím úplným začiatkom vo futsale a zároveň aj zlomovým momentom. Od prvého tréningu sa mi tento šport veľmi zapáčil. Prekážky som, našťastie, zatiaľ nemusel riešiť.
Ako si prežíval premiéru v drese PPKE? Pamätáš si ten moment? Bol si nervózny?
Áno, bol som nervózny, pretože som vedel, že ide o úplne iný level než juniorská súťaž. Chlapci mi však veľmi pomohli, a po prvých minútach nervozita opadla.
Aké to je hrať za seniorský tím Podpor Pohyb Košice už v mladom veku?
Je to pre mňa veľká česť. Som vďačný, že mi tréner Bačo dôveruje a dáva mi priestor aj v A-mužstve. Môžem sa tak porovnávať s tými najlepšími futsalistami na Slovensku, čo je pre mňa obrovská skúsenosť.
Čo považuješ za svoj najsilnejší futsalový moment doteraz, respektíve najväčší úspech?
V mužskej kategórii je to určite môj premiérový gól, keďže ešte nemám odohraných veľa zápasov. Ak to však vezmem celkovo, tak jednoznačne minuloročná sezóna v U20, kde sme dokázali vyhrať ligu.
Keď máš voľný čas mimo futsalu, čomu sa najradšej venuješ? Máš aj iné koníčky?
Vo voľnom čase si najradšej oddýchnem a vyspím sa 😅. Okrem toho veľmi rád trávim čas s kamarátmi a stále hrávam futbal, takže sa prakticky nikdy nenudím.
Každý športovec má svoj rituál pred zápasom. Máš nejaký svoj?
Moja príprava začína už na ceste na zápas, keď počúvam obľúbenú hudbu, aby som sa správne naladil. Rád si tiež dám kávu. Špeciálnym rituálom je to, že pred každým zápasom – počas rozcvičky aj v prvých minútach na ihrisku – musím mať žuvačku.
Aký je tvoj najväčší futsalový sen? Kam by si to chcel dotiahnuť?
Určite by som chcel reprezentovať Slovensko. Na klubovej úrovni by som sa rád dostal niekam do tepla – Španielsko by bolo ideálne 😂.
Keby si mal dať jednu radu mladšiemu ja, aká by bola?
Odkázal by som si, aby som si vždy šiel za svojimi snami, veril si a dával na prvé miesto seba.
Na záver – fanúšikovia vás podporujú v každom zápase. Čo pre teba znamená ich podpora a aký odkaz by si im chcel poslať?
Ich podpora je pre nás veľmi dôležitá. Môžem povedať za celé mužstvo, že ju cítime. V zápasoch, keď sa nám nedarí, nás fanúšikovia dokážu skvelo nakopnúť a pomôcť nám otočiť výsledok na našu stranu. Ďakujeme im a dúfame, že ich bude naďalej čoraz viac.
Príbeh Filipa Mikloša nie je o rýchlych skratkách ani o okamžitom úspechu. Je o postupnom dozrievaní, o učení sa z každého tréningu a o odvahe vstupovať do zápasov, ktoré preveria nielen schopnosti, ale aj charakter. V mladom veku sa ocitol medzi skúsenejšími hráčmi, kde sa každý detail počíta a každý moment na palubovke má svoju váhu. Práve v takomto prostredí sa formujú hráči, ktorí vedia, že cesta je rovnako dôležitá ako cieľ.
Pred Filipom je ešte veľa práce, no aj veľa príležitostí. Sny o reprezentačnom drese, o futsale v zahraničí či o ďalších silných momentoch v klubových farbách zostávajú otvorené. Ak si zachová pracovitosť, pokoru a radosť z hry, môže sa jeho príbeh postupne rozrastať o ďalšie kapitoly, ktoré budú stáť za pozornosť. A práve preto má zmysel sledovať jeho cestu – nie kvôli tomu, kým už je, ale kvôli tomu, kým sa ešte môže stať.
