Pondelok 16. marca 2026 sa do kroniky košického futsalu zapíše ako deň, kedy Stará jazdiareň zažila jeden z najdramatickejších zápasov svojej histórie. Tretí, rozhodujúci duel štvrťfinálovej série proti Pinerole Bratislava mal určiť postupujúceho do elitnej štvorky. Pred fantastickou dívackou kulisou sa hral futsal, ktorý dvíhal zo sedadiel, no jeho koniec mal pre domáce farby mimoriadne trpkú príchuť.
Úvod zápasu patril jedinému mužovi. Terpaj predviedol nástup, aký Stará jazdiareň dlho nepamätá. Už v 3. minúte otvoril skóre a v rozmedzí 12. a 13. minúty pridal ďalšie dva presné zásahy, čím zavŕšil čistý hetrik. Košice viedli 3:0 a hala bola v totálnom vytržení. Hostia z Bratislavy sa však nezdávali. Stačili im štyri minúty v závere polčasu, aby gólmi Chamillu, Kucha a De Souzu Alvesa vyrovnali na 3:3. Šokovaní domáci odchádzali do šatní za stavu, ktorý nikto nečakal.
Po zmene strán sa hra upokojila a zmenila na obrovskú taktickú bitku. Nikto nechcel urobiť osudovú chybu. V 27. minúte sa šťastena priklonila na stranu Košíc, keď si Kuch vrazil loptu do vlastnej siete a domáci opäť viedli. Dráma však pokračovala. V 33. minúte prišiel nešťastný moment na druhej strane, keď si vlastný gól pripísal dovtedajší hrdina Terpaj. Stav 4:4 vydržal až do konca riadneho hracieho času, hoci emócie na palubovke aj na tribúnach dosahovali bod varu.
Predĺženie
V desaťminútovom predĺžení sa hral futsal „vabank“. Pinerola išla dvakrát do vedenia – najprv v 41. minúte zásluhou Mikitu a neskôr v 42. minúte po góle Kyjovského. Košice však ukázali nezlomný charakter. V 43. minúte vykresal nádej Palfi a v infarktovom závere v 45. minúte vyrovnal svojím štvrtým gólom v zápase nezastaviteľný Terpaj. Skóre 6:6 po predĺžení znamenalo jediné – o osude celej sezóny rozhodne penaltová lotéria.
Penalty
Rozstrel zo značky pokutového kopu je vždy o pevných nervoch a kúsku šťastia. V búrlivej kulise, kde každý jeden divák stál na nohách, mali napokon pevnejšiu mušku hráči Pineroly. Košice prehrali v penaltovom rozstrele 3:4 a celkovo v zápase 6:7. Bol to koniec, ktorý bolel o to viac, že chlapci nechali na palubovke dušu a siahli na dno svojich síl.
Podpor Pohyb Košice – Pinerola Futsal 1994 FA Bratislava 6:7 pp a pen (3:3, 1:1, 2:2, 0:0 – 3:4 na penalty)
Terpaj (3′, 12′, 13′, 45′), Kuch (27′ vl.), Palfi (43′) – Chamilla (15′), Kuch (19′), Júnior De Souza Alves (19′), Terpaj (33′ vl.), Mikita (41′), Kyjovský (42′)
Foto: Jäzva
Niekedy sú slová príliš slabé na to, aby opísali to, čo sme v pondelok večer videli v Starej jazdiarni. Šport vie byť krásny, ale aj krutý a prehra v rozhodujúcom štvrťfinále po penaltovom rozstrele bolí nevýslovne. No spôsob, akým naši chlapci bojovali do poslednej sekundy predĺženia, zanechal v každom jednom človeku v hale hlbokú a nezmazateľnú stopu. Bol to večer, kedy futsal prestal byť len hrou a stal sa čistou emóciou, za ktorou stálo neskutočné odhodlanie a nezlomná vôľa celého tímu.
Obrovské a úprimné poďakovanie patrí každému jednému hráčovi, ktorý v tomto zápase vybehol na palubovku. Videli sme vás siahať na absolútne dno svojich síl, videli sme vás rásť ako jeden nerozlučný celok a cítili sme, ako v každom striedaní, v každom súboji a v každej sekunde nechávate kus svojej duše. Ukázali ste nám, čo znamená bojovať za košické farby, čo znamená nevzdať sa ani vo chvíľach, keď osud stojí proti vám, a čo znamená byť skutočným tímom.
Niekedy sa sila trénera nemeria len taktickými pokynmi, ale predovšetkým srdcom a energiou, ktorú dokáže odovzdať svojmu tímu v tých najvypätejších okamihoch. Pondelňajší večer v Starej jazdiarni bol jasným dôkazom toho, ako hlboko je tréner spätý so svojím mužstvom. Nebolo to len o koučovaní z lavičky, ale o absolútnom vnútornom prežívaní každej jednej sekundy tejto šialenej futsalovej drámy, kde v každom geste a pohľade počas infarktového predĺženia bolo cítiť jeho obrovskú vášeň a nezlomnú vieru v úspech.
Jeho sklamanie po záverečnom hvizde nebolo len športové, ale hlboko ľudské – bolo to sklamanie niekoho, kto do prípravy a vedenia tímu vložil kus svojej vlastnej duše. Patrí mu obrovské poďakovanie za to, že v tejto búrlivej štvrťfinálovej bitke stál pevne na čele tímu a bol pre hráčov oporou až do úplného, hoci krutého záveru.
Rovnako veľké poďakovanie patrí aj vedúcemu mužstva, ktorého obetavosť a neúnavná práca v zázemí počas tohto štvrťfinálového večera boli pre tím nenahraditeľným pilierom. V každom momente tejto infarktovej drámy bolo cítiť, ako hlboko je s mužstvom spätý a ako veľmi mu na úspechu celého kolektívu záleží. Nebolo to len o technickom zabezpečení zápasu, ale o obrovskom srdci a stopercentnom nasadení, ktoré do prípravy a priebehu tohto osudného večera vložil. Jeho tichá, no o to dôležitejšia prítomnosť na lavičke a v šatni dodávala hráčom potrebný pokoj v búrlivej atmosfére Starej jazdiarne.
To najväčšie a najúprimnejšie poďakovanie však patrí vám – našim fanúšikom. Stará jazdiareň v pondelok večer doslova dýchala spolu s tímom a vytvorili ste kulisu, z ktorej behali zimomriavky po chrbte. Dívaci boli šiestym hráčom na palubovke, ktorý nás hnal vpred aj vo chvíľach, keď sily ubúdali. Vaša neúnavná podpora, skandovanie a energia, ktorú ste do haly priniesli, urobili z tohto štvrťfinále nezabudnuteľný zážitok. Hoci sme vám tentokrát nemohli dopriať víťaznú bodku, vaše uznanie a potlesk po krutom penaltovom rozstrele sú pre nás tou najväčšou odmenou. Ďakujeme, že stojíte pri nás v radosti aj v týchto ťažkých športových momentoch.
Hoci emócie z tohto zápasu sú ešte stále čerstvé, už teraz sa pozeráme vpred. V najbližších týždňoch vám prinesieme sériu podrobných rozhovorov a pohľadov priamo z vnútra kabíny. Pripravujeme pre vás detailné zhodnotenie sezóny očami našich hráčov, trénera aj vedenia klubu, ktorí sa obhliadnu za celou touto cestou. Celú túto kapitolu následne uzavrieme jedným veľkým, komplexným zhodnotením ročníka 2025/2026, v ktorom si pripomenieme všetky dôležité míľniky a úspechy.
