V živote občas stretneme ľudí, ktorí nás inšpirujú viac, než si v danej chvíli uvedomujeme. Vďaka nim objavíme nové cesty, ktoré nám môžu zmeniť pohľad na svet, alebo ako v tomto prípade, na šport.
Jedným z týchto ľudí je hráč s číslom 17, Miroslav Ivan. Jeho cesta od futbalu k futsalu nebola vždy jednoduchá, no práve táto voľba ho priviedla k množstvu nezabudnuteľných momentov. V žlto-modrom drese prežil dramatické súboje, víťazný 2.finálový zápas a okamihy, ktoré mu navždy utkveli v pamäti.
Popri klubových úspechoch si splnil aj sen a oblieka reprezentačný dres. V rozhovore nám Miro porozpráva o zážitkoch, výzvach a cieľoch, ktoré ho na jeho futsalovej ceste ešte čakajú.
Ako si sa dostal k futsalu? Bol to vždy tvoj hlavný šport, alebo si mal na začiatku iné športové ambície?
Raz som si išiel zahrať miniligový zápas v mestskej časti Nad Jazerom. Po zápase ma oslovil otec jedného z hráčov, ktorého poznám od detstva, a spýtal sa ma, či by som nechcel skúsiť hrať futsal. Keďže rád skúšam nové veci, povedal som si: „Prečo nie?“. Onedlho som sa ocitol na prvom tréningu v Starej jazdiarni, ktorá ešte nebola prerobená. Vtedy som futsal bral skôr ako doplnkový šport popri veľkom futbale, ktorý som hrával len pre zábavu. Nemal som žiadne veľké ambície, všetko sa vyvíjalo postupne.
Aký bol najťažší moment v tvojej futsalovej kariére a ako si sa s ním vyrovnal?
Ťažko vybrať len jeden moment, no možno by som vypichol prechod z veľkého futbalu na futsal. Nie je to také jednoduché, ako si mnohí myslia. Hra má iný systém, signály pri rohoch či autoch sú odlišné a hráč sa to všetko musí naučiť. Mne osobne to nešlo tak rýchlo, ako som očakával, a chvíľu mi trvalo, kým som sa s tým vyrovnal.
Aký bol tvoj najpamätnejší moment v žlto-modrom drese? Máš nejaký zápas, na ktorý nikdy nezabudneš?
Určite víťazný domáci zápas vo finále proti Lučencu. Bola to skvelá partia chlapcov, ktorí bojovali jeden za druhého. Zápas mal dramatický priebeh a rozhodujúci víťazný gól padol až v závere. Nezabudnuteľnú atmosféru dotvárali úžasní fanúšikovia, vďaka ktorým na tento moment budem vždy rád spomínať.
Momentálne si aj v slovenskej futsalovej reprezentácii. Čo pre teba znamená nosiť národný dres a reprezentovať krajinu?
Nosím v sebe veľkú hrdosť a česť, že môžem reprezentovať Slovensko. Od detstva som sníval o tom, že raz oblečiem reprezentačný dres, hoci som už neraz stratil vieru, že sa to stane skutočnosťou. Táto príležitosť ma motivuje vždy odovzdať na ihrisku maximum.
Pamätáš si moment, keď si sa prvýkrát dozvedel o svojej nominácii do reprezentácie? Aké boli tvoje pocity a aká bola reakcia tvojich najbližších?
Pamätám si, že keď som sa dozvedel o nominácii, bol som príjemne prekvapený. Nečakal som to, no zároveň ma to veľmi potešilo a naplnilo veľkými očakávaniami. Moji najbližší, najmä rodičia, boli nadšení a veľmi hrdí. Za ich neustálu podporu som im nesmierne vďačný.
Ktorý hráč, či už v klube alebo reprezentácii, ťa najviac ovplyvnil a inšpiroval?
Nemám konkrétneho hráča, ktorý by ma vyslovene inšpiroval. Snažím sa od každého získať niečo, čo mi pomôže posunúť sa na vyššiu úroveň. Ak by som mal niekoho spomenúť, určite by to boli Sebi Bačo, António Hernández a Peter Serbin, ktorí mi veľmi pomohli na začiatku mojej futsalovej kariéry. V súčasnosti sú pre mňa veľkou oporou Gabi Rick, Patrik Zaťovič a Tomáš Drahovský, ktorí mi často poskytujú cenné rady nielen o hre, ale aj o osobnom rozvoji. Som im za to nesmierne vďačný.
Aký je tvoj najväčší cieľ do budúcnosti vo futsale?
Odmalička som bol súťaživý typ a rád som víťazil. Podarilo sa mi získať niekoľko titulov vo futbale, no vo futsale sa mi titul majstra Slovenska zatiaľ nepodarilo vyhrať. To je teraz môj hlavný cieľ, ktorý by som chcel dosiahnuť tu v Košiciach.
Akú radu by si dal mladým hráčom, ktorí chcú uspieť vo futsale alebo futbale?
Sám sa ešte cítim ako mladý hráč, no na základe svojich skúseností by som im odkázal, aby sa ničoho nebáli a verili vo svoje schopnosti. Sebadôvera je prvým krokom k akémukoľvek úspechu.
Aký bol tvoj najväčší adrenalínový zážitok, na ktorý nikdy nezabudneš?
Jeden z najväčších adrenalínových zážitkov bola pre mňa jazda na zip line. Zažil som to pred necelými dvoma rokmi a musím priznať, že som nikdy nečakal, že budem mať strach z výšok. No keď som sedel v sedačke a moje nohy sa hompáľali vo vzduchu, zistil som, že strach je predsa len prirodzený. Keby som si mal sám spustiť tlačidlo, ktoré by ma poslalo dole kopcom, asi tam sedím dodnes.
Čo by si chcel odkázať fanúšikom, ktorí vás neustále podporujú?
Chcel by som im z celého srdca poďakovať za ich podporu. Fanúšikovia sú neodmysliteľnou súčasťou tohto športu a bez nich by nemohol fungovať. Som veľmi rád, že môžeme spolu s nimi prežívať všetky emócie na každom domácom zápase. Práve ich podpora robí tieto chvíle výnimočnými.
Mirov príbeh je predovšetkým o láske k futsalu a o ceste plnej nezabudnuteľných zážitkov. Nie je to len príbeh o víťazstvách, ale aj o chvíľach, keď sa tím zomkol a spoločne prekonal prekážky.
Pre Mira má žlto-modrý dres výnimočné miesto v srdci. Práve v ňom zažil zápasy, na ktoré nikdy nezabudne – dramatické momenty, víťazstvá, ale aj ťažké chvíle, ktoré ho posilnili. Spomína na zápasy, kde rozhodovali posledné sekundy, na chvíle, keď fanúšikovia svojím povzbudzovaním dodali tímu energiu v rozhodujúcich momentoch.
Okrem klubových úspechov si Miro splnil aj sen obliecť reprezentačný dres, čo pre neho znamenalo splnenie detského sna. Pocit hrdosti a zodpovednosti ho motivoval, aby v každom zápase odovzdal maximum.
Mirov príbeh je zároveň pripomienkou toho, aký vplyv môžu mať ľudia okolo nás. Niekedy vďaka nim objavíme niečo, čo nám zmení život – nový šport, novú vášeň či novú cestu, ktorá nám prinesie množstvo krásnych zážitkov. A práve takto, nenápadne, dokáže jeden človek ovplyvniť osudy druhých bez toho, aby si to hneď uvedomil.
Jeho cesta ukazuje, že futsal nie je len hra – je to vášeň, priateľstvo a cesta plná emócií, ktoré si človek nesie so sebou po celý život. A práve tie spomienky, ktoré zostanú v srdci, sú tým najcennejším, čo si môže z tejto cesty odniesť.
V ďalšom rozhovore privítame hráča s číslom 7, Petra Terpaja. Peter sa venuje futbalu, malému futbalu aj futsalu, pričom v každom z týchto športov si našiel svoje miesto. Jeho cesta je plná zaujímavých momentov, od detských futbalových snov až po nezabudnuteľné zápasy v žlto-modrom drese. To všetko sa dozviete v pondelok 14.4.2025
