Druhý zápas finále slovenskej Niké Futsal Extraligy priniesol neuveriteľné divadlo. Po úvodnej prehre v Lučenci všetko nasvedčovalo tomu, že Mimel potvrdí rolu favorita a vyhrá sériu v najkratšom možnom čase. Opak je však pravdou. Pred fantastickou diváckou kulisou sme sa v Starej jazdiarni radovali my a po výhre 3:2 sa finále sťahuje späť do Lučenca za nerozhodného stavu 1:1 na zápasy.
Prvú bitku strhol Lučenec na svoju stranu až v samom závere. Dá sa povedať, že doma sme hrali pod veľkým tlakom, pretože nepriaznivý stav 0:2 by sa otáčal už len veľmi ťažko. Výhodu domáceho prostredia sme však využili naplno, 821 divákov v Starej jazdiarni nás počas celého zápasu hnalo vpred a odmenou im za to bol skvelý predvedený výkon. Už keď sa zdalo, že favorit z Lučenca otočí nepriaznivo sa vyvíjajúci priebeh zápasu, z lavičky vybehol striedajúci žolík Filip Korček, ktorý v 38. minúte rozhodol o našom víťazstve.
Úvod zápasu sme zachytili veľmi dobre. Vedeli sme, že nám ide prakticky o všetko. Za výbornej podpory z tribún, ktorá otriasala halou už počas úvodnej rozcvičky, sme vleteli do stretnutia ako z veľkého sna. V 4. minúte sa k odrazenej lopte dostal kapitán Bačo a strelou pomedzi nohy brankára Kušníra otvoril skóre. Na neho nadviazal v 6. minúte Palfi, ktorého v dobrom nábehu na zadnú žrď našiel peknou prihrávkou Ivan. Z prílišného chcenia však plynuli aj fauly na našej strane. Museli sme mierne poľaviť z agresivity, ktorá hosťom vôbec nechutila. Lučenčania sa už počas prvého polčasu rozhodli pre hru s prázdnou bránou, všetky šance však končili iba pri skvele chytajúcom Obermanovi. Na našej strane sa v obrovskej šanci na tretí gól ocitol Marton, tentoraz však trafil len hornú tyčku hosťujúcej brány. Polčasové vedenie 2:0 však bolo zaslúžené. Ako to však už v zápasoch proti Lučencu býva zvykom, ani dvojgólové vedenie nemusí nič znamenať.
V druhom polčase sa obraz hry podstatne nezmenil. Lučenec búšil do našej obetavej obrany, ktorá nás stála veľmi veľa fyzických i psychických síl. Vplyvom únavy sme nedokázali dlhšie podržať loptu, ocitli sme sa prakticky pod konštantným tlakom Lučenca, ktorý nás svojou hrou v piatich zvieral na našej polovici. Niekoľko našich rýchlych protiútokov volalo po góle, nedokázali sme však zvýšiť náskok či definitívne rozhodnúť o osude zápasu. Prvýkrát sa hosťom podarilo potrestať našu chybu v 33. minúte, keď z uhla znižoval Ostrák. Vyrovnanie prišlo v 35. minúte, keď sa po samostatnej akcii presadil Juan Molero. Lučenec chcel však rozhodnúť v riadnom hracom čase. Hra bez brankára pokračovala, čo sa nám podarilo skvele využiť. Rýchla reakcia Bača s Obermanom a priamočiary nábeh Korčeka znamenali rozhodujúci gól do opustenej brány. Hoci záverečné dve minúty boli z nášho pohľadu ešte poriadne dlhé, náskok sa nám už podarilo ubrániť.
Séria sa tak presúva späť do Lučenca za nerozhodného stavu. Skvelou správou je, že sme si zabezpečili aj druhý domáci zápas, ktorý odohráme v Starej jazdiarni v utorok 14. mája. Predtým nás však čaká ešte poriadne ťažký duel na súperovej palubovke v piatok 10. mája. Všetky zápasy ponúka od 20-tej hodiny v priamom prenose RTVS Šport. Veríme, že toto víťazstvo nebolo vo finálovej sérii naše posledné! Vidíme sa v utorok v Starej jazdiarni.
Podpor Pohyb Košice 3:2 Mimel Lučenec (2. z.)
4. Bačo, 6. Palfi, 38. Korček – 33. Ostrák, 35. Molero
Foto: Jäzva