Matúš Kuruc je mladý futsalista, ktorý sa k tomuto športu dostal aj vďaka svojmu staršiemu bratovi Marekovi. Keď sa Marek rozhodol venovať futsalu po skončení futbalovej kariéry, Matúš ho začal sprevádzať na tréningoch a čoskoro sa aj sám dostal do tohto dynamického športu. Jeho cesta k futsalu bola prirodzeným procesom, ktorý začal ako hobby, no čoskoro sa z neho stal vášnivý športovec so silnou túžbou po úspechu.
Hoci Matúš začal svoju futsalovú kariéru priamo ako brankár, chvíľu si vyskúšal aj hru v poli. Avšak čoskoro sa vrátil na pozíciu, ktorá mu bola najbližšia a najviac ho bavila – do brány. Od tej chvíle sa naplno venoval rozvoju svojich brankárskych schopností a stal sa oporou svojho tímu. V rozhovore sa podelí o svoje skúsenosti, najväčšie úspechy a ambície, ktoré ho poháňajú k ďalším kariérnym vrcholom.
Ako si sa dostal k futsalu? Bola to od začiatku tvoja voľba, alebo si sa k nemu dostal postupne cez iné športy?
K futsalu som sa dostal vďaka svojmu staršiemu bratovi Marekovi, ktorý začal aktívne hrať futsal po skončení svojej futbalovej kariéry. Začalo to tým, že som chodil sledovať jeho tréningy a venoval sa klubu, postupne som začal tráviť viac času týmto športom. Neskôr som sa pridal k futsalovým tréningom popri futbale, až som si postupne uvedomil, že je to práve futsal, čo ma najviac baví, a futbal už pre mňa nebol takou cestou k prerazeniu.
Brankársky post nie je pre každého. Kedy si si uvedomil, že práve chytanie je to, čo ťa baví najviac? Bolo to jasné hneď, alebo si si k tomu musel nájsť cestu?
Myslím si, že to bolo jasné hneď, keď ma brat poslal do brány, pretože ho nebavilo kopať na prázdnu bránu. Už vtedy ma to chytanie naozaj bavilo a práve odtiaľ sa začala moja brankárska kariéra.
Tvoj brat hrá v poli, zatiaľ čo ty si si vybral chytanie. Ovplyvnilo ťa to nejako v tvojich začiatkoch? Nikdy si neuvažoval, že by si si vyskúšal hru v poli?
Málokto vie, že som si vyskúšal aj hru v poli, konkrétne na pozícii obrancu. Ale už ako dieťa ma nebavilo veľa behať a bol som aj dosť neobratný 😆. Preto som sa vrátil na miesto, kde mi to prirodzene išlo a kde ma to naozaj bavilo. Samozrejme, na tréningoch si rád zahrám aj v poli, ak je na to priestor.
Pomáhal ti brat v tvojej futsalovej kariére nejakým spôsobom, napríklad radami alebo spoločným tréningom?
Stále mi pomáha. Aj keď sme teraz od seba trochu vzdialení, stále sme v kontakte a po každom zápase si preberáme jednotlivé herné situácie. Riešime, čo sa podarilo, ale aj tie momenty, ktoré sme mohli zvládnuť lepšie.
Ako si prežíval sezónu v U-20 a čo pre teba znamená titul majstra Slovenska?
Sezóna bola veľmi náročná. Tento ročník bol omnoho vyrovnanejší ako predchádzajúce, ale našťastie sme vždy dokázali zostaviť silný tím, ktorý, s výnimkou jedného bloku, pravidelne získaval maximum bodov. Titul je pre mňa veľmi cenný, pretože odráža prácu celého tímu, ale aj klubu, ktorý nám počas celej sezóny vytváral skvelé podmienky. Je to pre mňa obzvlášť skvelý pocit, pretože som si pripomenul titul z pred dvoch rokov, ktorý sme rozhodli rovnako, ako teraz, v Lučeneckej aréne.
Aký bol doteraz tvoj najpamätnejší zápas v kariére? Čím bol pre teba výnimočný?
Určite ich bolo viac, ale najpamätnejší pre mňa bol asi prvý zápas za reprezentáciu. Mať na sebe dres so slovenským znakom, spievať štátnu hymnu a mať v hľadisku tú najväčšiu podporu v podobe otca a starého otca, to bol zážitok, ktorý spravil tento zápas ešte výnimočnejším.
Foto: FutsalSlovakia
Čo by si chcel v najbližších sezónach dosiahnuť? Máš konkrétny cieľ, ktorý ťa poháňa vpred?
Najbližší a najväčší cieľ je postúpiť na Majstrovstvá Európy. V nasledujúcich sezónach bude mojou prioritou napredovať vo všetkých oblastiach, získať čo najviac minút na ihrisku a byť oporou pre tím.
Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy U-19 sa rýchlo blíži a ty si jedným z hráčov, ktorí majú šancu sa zúčastniť. Ako prebieha tvoja príprava na tento dôležitý turnaj a čo pre teba znamená možnosť reprezentovať Slovensko na takomto významnom podujatí?
Možnosť reprezentovať Slovensko na takomto významnom podujatí, najmä doma, je niečo naozaj výnimočné. Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí svojou prácou a úsilím zabezpečili, že jedna z kvalifikačných skupín sa bude odohrávať práve na Slovensku. Čo sa týka prípravy, každý deň pracujem na sebe, či už individuálne v posilňovni, doma pri analýze súperov, alebo kolektívne na tréningoch. Okrem toho spolupracujem aj s mentálnym koučom, aby som bol pripravený aj psychicky.
Ak by si sa mohol stať hlavným hrdinom akéhokoľvek filmu alebo seriálu, ktorý by si si vybral a prečo?
Myslím, že by to bol John B zo seriálu Outer Banks. Tento postava zažíva neustále dobrodružstvá s priateľmi a cestuje, čo by bola skvelá skúsenosť.
Na záver, fanúšikovia vás podporujú v každom zápase. Čo pre teba znamená ich podpora a aký odkaz by si im chcel poslať?
Naši fanúšikovia nám nesmierne pomáhajú. Patrí im veľká vďaka, pretože sú jedni z najlepších v lige, čo nám dáva obrovskú výhodu, najmä v domácich zápasoch. Ich podpora je pre nás kľúčová, obzvlášť s blížiacim sa play-off.
Matúš Kuruc je futsalista, ktorý v sebe spája vášeň, vytrvalosť a neustálu snahu posúvať svoje hranice. K futsalu sa dostal vďaka svojmu staršiemu bratovi, a postupne zistil, že tento šport sa stal jeho životným poslaním. Vďaka podpore rodiny a tímu si získal množstvo cenných skúseností, ktoré ho posunuli k významným úspechom, akými sú titul majstra Slovenska – U20 a nezabudnuteľný moment, keď si obliekol reprezentačný dres pred očami svojej rodiny.
Matúšov prístup k športu je nielen profesionálny, ale aj osobný. Jeho ambície idú ruka v ruke s úctou k fanúšikom a spoluhráčom, čo ukazuje, že za jeho úspechmi stojí nielen talent, ale aj silné hodnoty a vzťahy. Je odhodlaný neustále pracovať na sebe, rozvíjať sa mentálne i fyzicky, aby sa stal oporou pre svoj tím Podpor Pohyb Košice a taktiež pre národný tím na najprestížnejších turnajoch. Jeho cesta je inšpiráciou pre každého, kto verí, že tvrdá práca, trpezlivosť a odhodlanie vedú k splneniu snov.
V ďalšom rozhovore vyspovedáme hráča s číslom 17, Miroslava Ivana, futsalistu, ktorý prešiel zaujímavou cestou od futbalu k futsalu a stal sa dôležitou súčasťou svojho klubu, a zároveň pôsobí aj v slovenskej reprezentácii. Porozpráva nám o momentoch, ktoré ho formovali, o zápasoch, na ktoré nikdy nezabudne, a o cieľoch, ktoré si ešte túži splniť. Tento príbeh plný odhodlania a lásky k športu si nenechajte ujsť 31. marca 2025.
